Obnova činnosti v Mária bani v Rožňave sa znova dostala na stôl mestských poslancov. Spoločnosť Gemer Can, s. r. o., ktorá plánuje obnovenie banskej činnosti v starých dobývacích priestoroch Rožňava I. a III., požiadala mesto o zmenu územného plánu. Plánuje tu vytvoriť do 120 pracovných miest. Poslanci to odklepli. Niektorí miestni obyvatelia sa však obnovenia banskej činnosti obávajú.
ROŽŇAVA. Bez zmien v územnom pláne nemôže prebehnúť posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).
Preto investor požiadal mesto o zmenu územného plánu v súvislosti so spustením prevádzky úpravárenského závodu komplexných rúd.
„Počul som o tom už dávnejšie. Bolo by dobré, ak by tu vznikli nejaké pracovné miesta v našom chudobnom regióne. V baniach pracovali naši dedovia, môžeme aj my. Len by to malo byť v súlade s ekológiou. Aby tí, čo tu žijeme, sme nemali nejaké zdravotné problémy, či už v súvislosti s hlukom alebo nejakými úletmi,“ zamyslel sa Lukáš Doval z Rožňavy.
Zemnou územného plánu sa zaoberala aj komisia výstavby a územného plánovania.
„Som za to, treba hľadať našim ľuďom prácu, no ja osobne mám obavy z tejto úpravovne. Pred časom v blízkosti baní vyrástla nová fabrika v priemyselnom parku, ekologicky neškodná. Poniže odkaliska, kde sa má činnosť vyvíjať, je športovisko, kúpalisko. Niekedy bola snaha, aby tam bola oddychová zóna. Nie som proti tomu, no bolo by lepšie hľadať iné miesta. Mám z toho obavy, preto som bol v komisii proti zmene územného plánu,“ uviedol podpredseda komisie Ľudovít Kossuth (nez.).
Komisia zmenu územného plánu podporila. Podľa jej predsedu Petra Marka (OKS) výroba v novom závode má byť uzatvoreným cyklom, nemala by ohroziť okolie úletmi či smradom.
„Myslím si, že treba dať šancu investorovi pokračovať v jeho zámere. Nakoniec, aj tak bude rozhodujúce stanovisko EIA. Ak bude negatívne, dá sa to zastaviť,“ vysvetlil P. Marko.
Poslanci napokon zmenu územného plánu odsúhlasili.
Má to byť ekologická prevádzka
„Ide o jedno z najvýznamnejších ložísk striebornej rudy v strednej Európe. Myslím si, že obavy z ťažby nemusia byť. Investor plánuje obnoviť len staré banské diela. Čo sa týka úpravovne, z chemického hľadiska to nie je veľký problém,“ uviedol zástupca primátora Ondrej Bolaček (nez.).
„Mali by sme si uvedomiť závažnosť a dôležitosť zásahu do územného plánu, aby sme nemenili zásadne charakter našej samosprávy,“ zdôraznil poslanec Radoslav Kovács (nez.).
Podrobný plán činnosti úpravovne v časti Nadabula a Čučma prezentoval pred komisiou výstavby Peter Varga zo spoločnosti Gemer Can, s. r. o.
„Táto prevádzka bude plne v súlade s ekologickými požiadavkami. Čo sa týka úletov či smradu, v žiadnom prípade to takto nebude,“ povedal nám P. Varga.
Na otázku, či spoločnosť plánuje činnosť vykonávať len v starých dobývacích priestoroch, odpovedal: „Áno, plánujeme našu činnosť v starých dobývacích priestoroch. Rozširovanie v prípade potreby je otvorené,“ dodal.
Ako sa v stanovisku spoločnosti uvádza, všetky emisné limity pre ochranu ovzdušia budú dodržané podľa predpisov a nariadení.
Výroba bude prevádzkovaná v uzavretých halách. Plášť hál bude akusticko-izolačný a to tak, aby nedošlo k úniku hluku do okolia, predovšetkým v nočných hodinách.
Fakty
Nová úpravovňa
Vydobytá surovina sa má čiastočne upraviť na mieste jej vyťaženia v lokalite č. 1 - primárne drvenie – horný závod v katastri Nadabula a následne v lokalite č. 2 pri jestvujúcom odkalisku - mletie, flotácia – dolný závod v katastrálnom území Rožňava. l Podľa platného územného plánu mesta v daných lokalitách je poľnohospodárska pôda, záhrady, trvalé trávnaté pozemky s výskytom nelesnej drevitej vegetácie.
Pozemky oboch lokalít sa nachádzajú v severo-západnej časti mesta Rožňava (okrsok č. 5). V tomto okrsku prevládajú plochy výroby a skladov po bývalej prevádzke Želba, a. s., Rožňava. Navrhovaná lokalita č. 2 je na jestvujúcom odkalisku na Slanských lúkach, ktoré sa malo rekultivovať, a západne od odkaliska. Využitie priestoru južne a východne od odkaliska je podľa ÚP navrhnuté na výrobné prevádzky a sklady.
V 80. rokoch minulého storočia tu bolo objavené ložisko komplexných polymetalických rúd s obsahom Ag, Cu, Fe – Strieborná žila. V 90. rokoch v bani Mária začal ťažobný prieskum štátnym podnikom Železorudné bane. Z dôvodu útlmu rudného baníctva po roku 1992 na území SR došlo k ukončeniu ťažby aj na výhradnom ložisku Strieborná žila a v roku 2005 banské diela zatopili podzemnou vodou. Od roku 2011 baňu Mária pripravuje nový investor na otvárku a následnú ťažbu rúd z ložiska Strieborná žila.
V prvej etape sa začalo odvodňovanie a rekonštrukcia banských priestorov, v ďalšej etape je to príprava na ťažbu a spracovanie vyťaženej suroviny. Pripravovaná infraštruktúra pre ťažbu komplexných rúd sa sčasti nachádza už v jestvujúcom areáli bane Mária v oblasti medzi Rožňavou a Čučmou.
šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
