Patrí medzi zakladateľov prvej záhradkárskej osady v Rožňave. Tá vznikla v roku 1967 v severnej časti mesta. Aktívny dôchodca spomína, že zelenú svojmu koníčku mohli miestni dať len preto, lebo sa práve vtedy uvoľnila politická situácia.

ROŽŇAVA. Napriek seniorskému veku je P. Červenák stále aktívny záhradkár. V týchto dňoch trávi celé dni práve vo svojej záhradke. S úsmevom hovorí, že ak by nebol záhradkárom, asi by musel byť v domove dôchodcov.

„V časoch, kedy sme zakladali túto záhradkársku osadu, uvoľnilo sa ako–tak v našom štáte to, čo bolo leninské. Aj tak to však nebolo ľahké. Pôda bola štátna, potom prešla na mesto. Museli sme zdolávať rôzne byrokratické prekážky. Chceli sme síce len mať svoje záhradky, okamžite sme však boli podozriví, že máme v pláne súkromne hospodáriť a byť nebodaj kulakmi,“ s úsmevom spomína tento Rožňavčan.

Celý postup musel vtedy odsúhlasiť vtedajší okresný národný výbor. Na Ústrednom výbore Komunistickej strany Slovenska zase potrebovali súhlas tajomníka pre poľnohospodárstvo.

O pozemky losovali

Pán Pavol spomína, že záhradníčiť chceli aj ľudia, ktorí mohli vtedy u mocipánov zalobovať. „Slovo lobovať sme vtedy ani nepoznali, ale medzi 80 nadšencami boli, napríklad, policajti či vtedajší tajomník na mestskom výbore,“ hovorí pán Pavol.

Dnes je už v osade sám zo zakladateľov. Záhradky tu majú ešte tri dôchodkyne, vdovy, práve s ich manželmi zakladal spomínanú osadu. Jednotlivé pozemky si rozdelili za pomoci lósov.

Pán Pavol sa dnes stará o plochu s výmerou 1 040 metrov štvorcových. Celý pozemok však nevyužíva len na záhradníčenie, pretože miestami je to svahovitý terén.

Rožňavčan s nostalgiou spomína, ako celá rodina, vrátane jeho troch malých detí, s veľkou radosťou začali pracovať na pozemku, ktorý bol len lúkou. „Deti, napríklad zbierali kamene,“ hovorí pán Pavol.

Záhrada U zeleného kríža

V týchto dňoch Rožňavčan už usilovne od rána do večera pracuje vo svojej záhrade. Hovorí, že nechodí z bytu do záhrady, ale naopak. Domov sa chodieva len vyspať.

„Deti sú dospelé, nepotrebujú ma. Preto je teraz na prvom mieste u mňa Boh. Každé ráno o siedmej som v kostole na svätej omši, potom je na druhom mieste záhrada,“ vyznáva sa pán Pavol. Záhrada mu pomáhala aj v jeho ťažkých životných chvíľach.

Pán Pavol je síce povolaním učiteľ, niekoľko rokov však nemohol túto prácu vykonávať, pretože bol pre vtedajší systém nežiaduci. „Najviac mi však bolo ľúto, že moje deti mali preto problémy so vzdelaním. Práve práca v záhrade, tento koníček mi pomáhal prekonať ťažké časy,“ hovorí P. Červenák.

Svoj pozemok dokonca pomenoval, záhrada má názov U zeleného kríža, pri vchode víta hostí uvítacie motto. Názov vznikol nevdojak. Na vysadenej sakure sa obopína brečtan, konáre vytvorili kríž.

Úrodu aj rozdáva

Bohatá úroda ho veľmi teší, veľkú časť však z nej rozdá.

„Som členom spevokolu, tak hlavne na jeseň nosievam mojim priateľom jablká,“ hovorí Rožňavčan.
Vysádza a vysieva rôznu zeleninu, ovocie, kvety, ktoré sú typické hlavne pre naše zemepisné šírky. Plody spracúva bežným spôsobom, v špajze má kompóty, džemy aj víno. V dobrých rokoch sa mu podarilo zásobiť sa 50 litrami vína z čiernych ríbezlí.

Kým teraz je v záhrade celé dni, v zime aspoň dvakrát do týždňa sem chodieval na kontroly. Bohužiaľ, práve záhradkári sú častým terčom zlodejov.

Spomína, že v osemdesiatych rokoch minulého storočia bol jeden rok mimoriadne zlý. „Zlodeji ma navštívili dvanásťkrát, čiže priemerne raz v mesiaci,“ hovorí zanietený záhradkár.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer