Plešivec chce byť opäť mestom

Ambiciózne plány predstaviteľov samosprávy chcú prinavrátiť dedine zašlú slávu.

Obec Plešivec sa uchádza o miesto medzi slovenskými mestami.

PLEŠIVEC. Vedenie obce má v blízkej budúcnosti smelú víziu. Chystá sa urobiť všetko preto, aby sa stalo mestom.

„V dávnej minulosti bol Plešivec župným mestom, ktorý prosperoval a bol známy v širokom okolí. Mal všetky privilégia, ktoré mu prináležali. Pravidelne v ňom napríklad mali mestský jarmok. Vďaka hrdelnému právu mohli súdiť zlodejov a vrahov a mať vlastných richtárov. Chceme oprášiť históriu a naviazať na ňu,“ presvedčivo hovorí starosta Gabriel Gergely (nez.).

Starosta svoje opodstatnenie opiera o podmienky vyhlásenia za mesto, ktoré sú uvedené v zákone o obecnom zriadení.

Brána do Slovenského krasu

„Z piatich požiadaviek spĺňame štyri. Sme spádovou obcou pre 14 okolitých obcí, máme spoločnú matriku a stavebný úrad, ktoré sídlia v budove obecného úradu. Táto stavba bola kedysi župným domom a patrí medzi kultúrno–historické pamiatky. V súčasnosti ju plánujeme etapovite zrekonštruovať, projektová dokumentácia je na schválení na ministerstve kultúry,“ vysvetľuje starosta.

Plešivec sa hrdí, že je bránou Slovenského krasu, čo má pozitívny vplyv na cestovný ruch. Množstvo planín sa rozprestiera navôkol. Na Plešiveckej planine sa nachádza veľmi známa Zvonivá priepasť na Silickej - Silická ladnica.

„Môžeme sa pochváliť aj zaujímavým úkazom. Za pekného počasia pri zostupe z Dubiny sa turistom v celej kráse ukáže Slavošovská dolina a za hrebeňom Kohút kontúry Vysokých Tatier,“ nadchýna sa G. Gergely.

Urobia dopravné značenie

V dedine je materská škola a dve základné školy, s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským. Lekárska starostlivosť sa obyvateľom dostáva v zdravotnom stredisku.

Samospráva chce v tomto roku ukončiť prestavbu ubytovacej časti turistickej ubytovne a opraviť miestny dom služieb.

Pozornosť budú venovať tiež dokončeniu komplexného dopravného značenia, ktoré je už 30 rokov nefunkčné. Dedina je dopravným uzlom s autobusovou a železničnou dopravou.

Rozvojom bytovej výstavby Plešivec začína nadobúdať mestský urbanistický charakter. Tretina Plešivčanov žije na sídlisku.

Zaujímavú a pre obec významnú históriu má aj miestna Psychiatrická liečebňa Samuela Bluma v Plešivci, v ktorej v súčasnosti pracuje 165 zamestnancov.

Po založení sa v budove stretávali slobodomurári. V roku 1937 sa jedného takéhoto stretnutia zúčastnil česko–slovenský prezident Edvard Beneš. Z tohto stretnutia pochádza unikátna slobodomurárska medaila.

Nedostatočný počet obyvateľov

„Jediné, čo nespĺňame je, že nemáme požadovaných 5–tisíc obyvateľov, ako stanovuje zákon. V súčasnosti žije v Plešivci 2 830 občanov. To ale nie je prekážkou, pretože obec možno vyhlásiť za mesto, aj keď nespĺňa túto podmienku,“ upresňuje starosta.

Pred časom vedenie samosprávy iniciovalo stretnutie s predstaviteľmi Obvodného úradu v Košiciach a Košického samosprávneho kraja.

„Informovali sme ich o našich zámeroch a našli sme podporu. K žiadosti, ktorú pripravujeme, priložíme novovypracovaný územný plán a ďalšiu potrebnú dokumentáciu. Dívame sa dopredu. Je otázkou času, kedy dôjde k združovaniu obcí. Chceme sa na to pripraviť po každej stránke,“ uzatvára rozhovor G. Gergely.

Viac práce a obchodov

Obyvatelia Plešivca snahu vedenia mesta prijímajú pozitívne. „Nepočula som o tom, ale milo ma to prekvapilo. Nechám sa prekvapiť ako to dopadne. Určite by sme mali viac popracovať na výzore obce. Máme čo aj ako obec doháňať,“ vyjadrila sa Monika Fabiánová.

„Táto dedina má bohatú históriu. Je na škodu, že takto upadla. Bojovať o titul mesto je podľa mňa pekná myšlienka,“ povedal dôchodca Marián.

Školáčke Erike Rákayovej sa tento nápad páčil. „Zatiaľ si to neviem predstaviť. Mali by sme asi väčšiu príležitosť nájsť si prácu a určite viac obchodov,“ nadchla sa dievčina.