Ako samosprávy zverejňujú informácie na weboch, čo všetko dávajú na svoje stránky, ako sprístupňujú informácie od žiadateľov, či vôbec reagujú na tieto žiadosti, toto všetko zisťovali analytici z Konzervatívneho inštitútu (KI) M. R. Štefánika aj v Gemeri.
GEMER. V rámci projektu Právo na dobrú samosprávu oslovili 247 obcí a miest z celého Slovenska a žiadali informácie týkajúce sa petícií, konania referenda, rokovacích poriadkov, či iných samosprávnych dokumentov.
Dobšiná a Rožňava reagovali ihneď
Na Gemeri oslovili 13 vybraných samospráv.
„Čo sa týka odpovedí, na Gemeri sme nemali ani tie najhoršie, ani tie najlepšie, bol to akýsi stred. Dá sa povedať, že nám odpovedali všetci oslovení, s výnimkou Štítnika. Ten na prvú žiadosť neodpovedal vôbec, na druhú už odpoveď poslal s tým, že časť informácie týkajúca sa eurofondov je prístupná priamo na obecnom úrade u starostu. My sme skôr žiadali elektronické informácie,“ zdôraznil analytik KI Ivan Kuhn.
Mestá Dobšiná a Rožňava odpovedali v priebehu pár dní.
„Čo je zaujímavé, keď sme sa pýtali na sedem dokumentov, či ich samosprávy majú, jediná Rožňava ich mala všetky. Dokonca je to aj jedno z mála miest, v rámci Slovenska. Čo je istý signál, že to mesto berie vážne,“ zdôraznil.
Nebola samospráva, ktorá by nemala aspoň jeden zo žiadaných dokumentov – rokovací poriadok. Rožňave sa však podľa I. Kuhna dá v odpovediach vytknúť to, že prišli v dvoch e-mailoch, v jednom s popisom, kde daný dokument na webe mesta žiadateľ nájde. Čo nie je bežný postup.
„Jednoduchšie by bolo poslať len link na webe,“ uviedol.
Jednou zo zaujímavých odpovedí bola odpoveď z obce Ochtiná. Na otázku, či sa u nich za ostatných 10 rokov konalo nejaké referendum, odpovedali: „U nás sa nič také nedeje.“
Čím menej informácií, tým viac podozrení
Projekt, ktorý podporil aj Úrad Vlády SR, má za cieľ pomáhať samosprávnym poslancom, aktivistom, bežným ľuďom zlepšiť fungovanie samosprávy, dať im dostatočnú odbornú či morálnu podporu.
„Dnes by nemal byť problém sprístupňovať veľké množstvo informácií na weboch. Niektoré informácie už samosprávy musia zo zákona zverejňovať, iné by pokojne mohli a mali by. Ak ľudia budú vedieť, že sa k týmto informáciám dostanú na weboch, prestanú mať dôvod písať žiadosti a tým uľahčia prácu úradníkov. Ak samospráva zverejní čo najviac informácií, odbúra sa tým práca na odpovediach. Čím viac sa snažia zatajiť nejaké informácie, tým viac majú ľudia podozrenie, že sa niečo nekalé deje, a tým viac žiadostí budú na úrady adresovať. Ľudia majú právo kontrolovať jednak svojich volených zástupcov, ako aj platených úradníkov samosprávy,“ dôvodil I. Kuhn.
Zo skúsenosti mestského poslanca v Rožňave vie, že ho ľudia z mesta oslovujú s otázkami týkajúcimi sa diania v meste.
„Som rád, keď si ľudia všímajú web mesta a pýtajú sa napr. na faktúry, objednávky, ktoré sú zverejnené. Ja sa potom môžem pýtať mesta ďalej, ako to je. Ľudia majú právo na informácie, ktoré vznikajú z ich peňazí, z ich platenia daní a poplatkov,“ dodal.
V rámci projektu Právo na dobrú samosprávu sú pripravené aj modelové dokumenty pre samosprávy, či manuály, ako má samospráva zverejňovať informácie, ktoré je možné nájsť na webstránke, ktorá je tiež výsledkom projektu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
