Na tohtoročných majstrovstvách sveta v zjazdovom lyžovaní zdravotne postihnutých v La Moline bola zrakovo postihnutá Henrieta Farkašová s navádzačkou Natáliou Šubrtovou adeptkou na viacero zlatých medailí. Napokon z toho boli tituly zo zjazdu a slalomu. V super G vyradila dvojicu smola a po páde na tréningu na Super kombináciu sa šampionát pre ňu skončil úplne. Napriek tomu bola s dvoma zlatými medailami najúspešnejšou zo slovenskej výpravy.
ROŽŇAVA. Na finále svetového pohára do ruského Soči tak kvôli zraneniu cestovala H. Farkašová len ako diváčka, na aj tak si do svojej zbierky pridala medailu za druhé miesto v celkovom poradí svetového pohára.
„Napriek úrazu hodnotím aktuálnu sezónu celkom pozitívne. Celkom slušne som zajazdila aj tie moje nešťastné slalomy. Snáď až na ten v St. Moritzi, no prejavila sa tam únava. Mali sme veľa pretekov bez pauzy a bývali sme vo vysokej nadmorskej výške, kde regenerácia prebieha trocha inak. Naopak spokojná som so zjazdami, dlho sme ich nejazdili. Cítila som sa dobre. No potom prišiel úraz. Tak som si povedala, že radšej teraz ako potom o rok v Soči,“ začala Henrieta Farkašová.
Nešťastné okamihy
Z predchádzajúcich majstrovstiev sveta z talianskeho Sestriere obhajovala v španielskej La Moline štyri zlaté medaile.
„Mali sme za cieľ vybojovať prvenstvá vo všetkých disciplínach. Cítila som sa na to, no prišlo viacero nešťastných okamihov, ktoré to prekazili,“ uviedla H. Farkašová.
Prvým bol pád navádzačky hneď po štarte Super G. Napriek tomu, že jazda bola výborná, stratu sa dohnať nepodarilo a výsledkom bolo šieste miesto.
„Navádzačka bola z toho veľmi nešťastná. Upokojovala som ju. Stalo sa, brala som to v pohode, neprežívala som to. Myslím si, že sa stávajú aj horšie veci. Povedala som si, že aspoň ma nebudú brať na dopingovú kontrolu. No samozrejme, v cieli si prišli po mňa,“ povedala s úsmevom H. Farkašová.
Super G nevyšlo, no vo vrecku už mala zlato zo zjazdu. Pred štartom však boli isté obavy, pretože súperka Ruska Francevová má vzhľadom na klasifikáciu postihnutia isté časové zvýhodnenie.
„Keď som videla prvýkrát trať, tak som si povedala, že tu nemám na Rusku šancu. Prvá polovica bola veľmi jednoduchá a dohnať jej náskok nebude najľahšie. No vyšlo to v technických a strmších pasážach, kde mali súperky väčší rešpekt. Tam som na ne získala a vyhrala,“ vrátila sa k zjazdu H. Farkašová.
Vietor
Druhé zlato potom prišlo zo slalomu. Nebolo to však jednoduché. Preteky sa kvôli silnému vetru prekladali. Navyše mala H. Farkašová menší pád, ktorého dôsledky sa prejavili v druhej jazde slalomu.
„V druhej jazde ma už medzirebrové svaly veľmi boleli. Okrem toho sme bojovali vetrom. Už síce nebol taký silný ako deň predtým, no aj tak boli problémy. Vietor je nepríjemný hlavne pre nás zrakovo postihnutých, pretože fičí do vysielačky, a tým pádom nepočujeme dobre pokyny navádzača. Hoci Natália dosť kričí, nie vždy som ju počula. Problém bol aj kývajúce sa brány, no nakoniec sme to všetko zvládli a bola som nesmierne šťastná,“ zhodnotila slalom H. Farkašová.
Osudný skok
Aj keď už v slalome jazdila s bolesťami, no horšie ju ešte len čakalo. „Nebola som pripravená na skok, ktorý tam bol. Nevšimla si ho ani navádzačka. Bol to celkom nepríjemný pád. Už keď som letela, vedela som, že nie som v správne polohe. Pomyslela som si, že to nedopadne dobre. Tak aj bolo. Pomoc však prišla rýchlo. Brala som to tak, že robím šport, pri ktorom sa stávajú aj takéto veci. Stalo sa, no hlavne, že mám nohy celé. Kým je to len ruka, to sa zahojí. Navyše už bol koniec sezóny, tak ma to až tak nemrzelo,“ uviedla H. Farkašová.
Jej zbraňou bola aj dobrá nálada a snažila sa byť nad vecou a brať do statočne. „Človek s tým nič nenarobí a musí to prijať. Treba sa sústrediť na to, aby som sa z toho čo najskôr dostala a mohla začať s prípravou na novú sezónu,“ ukázala svoj optimizmus mladá lyžiarka.
Podľa lekárov bude liečenie zlomeného zápästia trvať šesť až osem týždňov, ona to vidí na šesť. Na lyžiach však stála už týždeň po úraze.
„Snažím sa takého veci brať s nadhľadom a v pohode. V živote som už prežila aj horšie a som odolnejšia. Páčilo sa mi, ako sa všetci zo Svetového pohára pozdravovali a zaujímali sa ako sa mám. Keď ma pustili z nemocnice, bolo po posledných pretekoch. Prišli sme na obed, miestnosť plná pretekárov a trénerov a všetci mi začali tlieskať. Bolo príjemné cítiť, ako sa o mňa zaujímajú. Do súperiek Britiek som dostala hrnček s čajom a pohľadnicu so želaním skorého uzdravenia. Napriek tomu nešťastiu, mám z toho celkom pozitívne pocity a príjemné zážitky,“ vyznala sa H. Farkašová.
So slovenskou výpravou cestovala prvý marcový týždeň aj na finále svetového pohára do ruského Soči, kde sa o rok bude konať paralympiáda. Chcela si pozrieť a vyskúšať paralympijskú zjadovku, no nepodarilo sa.
„Bola som len na vedľajších tratiach. Dvakrát som sa spustila, opatrne, aby som nepadla. Bolo to vlastne len týždeň po operácii. Mnohí boli z toho prekvapení, čo tam robím. No keď som už tu, tak skúsim, aká je podložka a terén,“ povedala H. Farkašová.
Súťažnú trať tak videla len na obrázkoch. „Boli tam dva nepríjemné skoky. Budem ich musieť natrénovať, lebo mi nejako nejdú,“ nezaprela H. Farkašová zmysel pre humor.
Potom vážnejšie dodala: „Na majstrovstvách sveta bolo veľa nešťastných okamihov na jedno podujatie, ale stáva sa. Nemôžem furt len vyhrávať. Nech si to užijú aj súperky. Na budúci rok si to na snáď na paralympiáde vynahradím.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
