O rodný dom, miesto regionálneho múzea, sa už 43 rokov stará Milan Sajenko, bývalý riaditeľ ZŠ Pavla Dobšinského v Slavošovciach. Ako sám hovorí, celý jeho život je o rozprávkach.
SLAVOŠOVCE. Rodný dom prešiel v roku 2005 rekonštrukciou a dnes sa v šiestich izbách návštevníci ponoria do čara rozprávok. V dome bol kedysi národný výbor, práve M. Sajenko sa pričinil o jeho presťahovanie a vytvorenie múzea.
Pri 142. výročí narodenia sa v obci konala slávnosť. Zúčastnil sa jej aj spisovateľ Janko Čajak ml., nepriamy potomok Dobšinského.
„Dodnes mám korešpondenciu s ním odloženú. Daroval nám aj osobné veci P. Dobšinského. Požiadal ma, aby som vec s múzeom dotiahol do konca. Odvtedy sa tomu venujem. Už 43 rokov,“ zaspomínal M. Sajenko (80).
Vlani privítali tisíceho návštevníka. Tak trocha symbolicky - prváčku Lenku zo ZŠ P. E. Dobšinského.
Nedávne 185. výročie si prišli pripomenúť osobnosti z regiónu. Nechýbal ani pozdrav od Márie Jurányiovej z Nového Sadu v Srbsku – pravnučky Dobšinského.
Čínsky preklad O troch holúbkoch
Dobšinského rozprávky boli preložené do angličtiny či francúzštiny, v múzeu sa však hrdia aj prekladom rozprávky O troch holúbkoch do čínskeho jazyka. Rozprávku O troch zhavranených bratoch návštevníkom prečíta Janko Hraško.
Dobšinský prostotou rozprávok učil múdrosti. Ako prvý vo svojom čase prekladal Shakespeara či Byrona. V rodnom dome však objavíme aj jeho denník, ktorý si písal, alebo časť závetu.
„Srdce“ múzea tvorí izba, v ktorej sa rozprávkár narodil. Nechýbajú tu jeho osobné veci, portréty manželky Adély Čajakovej, rodičov, ako aj preklady rozprávok.
Fajočka zo slonovej kosti, ktorú „bafkal“, či ako M. Sajenko hovorí, Dobšinského notebook – tabuľka s perom.
Malých návštevníkov múzea očarí najmä posledná miestnosť – trinásta komnata, kde objavia kráľa, čertov z povesti Mataj, postavičky z rozprávky o kolovrátku, steny izby zdobia aj maľby Dobšinského rozprávok, ktoré maľovali v roku 1970 prví návštevníci.
Pamiatky v jazyku ľudu
„Rozprávky ma sprevádzali po celý život. Rozprávky Boženy Nemcovej, H. CH. Andersena alebo nášho Dobšinského. Ku knihám som mal vždy vrúcny vzťah. Ako Dobšinský vravieval, slovanské národy majú bohaté duchovné pamiatky, je ich potrebné zachovať v jazyku ľudu,“ zamyslel sa M. Sajenko.
Na otázku, ktoré z rozprávok patria k jeho najobľúbenejším, odpovedal: „Málokto dočítal Janka Hraška do konca. Každý si ho predstaví maličkého ako hrášok, no nakoniec sa zmení na statného mládenca a zamiluje sa do princeznej. Aj povesť Mataj je zaujímavá,“ dodal.
Trinásta komnata. Rozprávkové postavičky očaria najmä deti. 
Janko Hraško. Prečíta deťom jednu z Dobšinského rozprávok.
Foto: šim
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
