Zmieruje rozhádaných manželov, sám s metrom v ruke nastoľuje poriadok pri susedských svároch o pozemky. Aj toto robieva vajda v rómskej osade v Krásnohorskom Podhradí.
KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE. Vajdov je už na Slovensku ako šafránu. Aj v Krásnohorskom Podhradí sa dali do volieb svojho lídra až po revolúcii.
Ľudovít Gunár zastáva túto funkciu už štrnásty rok. V osade pod vyhoreným hradom žije asi tisíc ľudí.
Chudoba, nezamestnanosť a znova chudoba spojená so zúfalstvom a pasivitou. To je hlavný problém, ktorý trápi miestnych v osade. Hoci táto osada je o niekoľko krokov pred inými na východe Slovenska, predsa len aj oni majú svoje problémy.
„Kým bola práca, z našej osady každé ráno natlačené autobusy smerovali do Rožňavy. Ľudia pracovali v miestnych fabrikách a podnikoch poväčšine na robotníckych pozíciách, hlavné však bolo, že bola práca,“ vysvetľuje Ľ. Gunár.
Sú nezamestnaní, vodovod aj kanalizáciu majú
Dnes z tisícky ľudí pracuje len zopár, dajú sa zrátať na prstoch jednej ruky. Sám vajda ako živnostník v oblasti stavebníctva zamestnáva sedem ľudí, sťažuje sa však, že práce je málo.
Poniektorí pracujú ako asistenti učiteľov v miestnych školských zariadeniach, je tu murár, stolár, upratovačka a to je všetko.
„Keď mladí robia neplechu a dohováram im, jediný argument, ktorý majú, je, dajte nám prácu a všetko bude ináč,“ tvrdí vajda.
Paradoxom však je, že hoci niektoré celé dediny na Slovensku nemajú kanalizáciu, verejný vodovod či poriadne cesty, v miestnej osade s tým už problémy nemajú. Aj to je sčasti zásluhou miestneho vajdu.
Problém s volebnou miestnosťou
Korzár sa zaujímal, ako vlastne v praxi vyzerajú voľby vajdu. Sú vraj navlas rovnaké ako tie komunálne, dokonca konajú sa aj v podobnom termíne. Volia aj kandidujú miestni, ktorí majú viac ako 18 rokov.
Na predvolebný guláš nemusia minúť ani cent. „Nerobíme takmer žiadnu predvolebnú kampaň. A načo, všetci sa poznáme, netreba žiadne sľuby. Iba z domu do domu putuje informácia, kto chce byť vajdom. Svoj program vylepíme poväčšine na miestne stĺpy. Aj samotné voľby sú také isté ako komunálne. Len my máme problém s volebnou miestnosťou. Málokto chce svoj dom poskytnúť na voľby,“ opísal vajda.
Kým v komunálnych voľbách sa môže nespokojný kandidát obrátiť so sťažnosťou na ústrednú volebnú komisiu či dokonca aj na Ústavný súd SR, pri vajdovských voľbách sa to nedá.
Nejde o funkciu, ktorá má oporu v zákone. Kvôli regulárnosti si preto Rómovia do komisie pozývajú starostu obce aj pracovníčku z obecného úradu. Vajda má aj pomocníkov, takzvaný občiansky výbor.
„Sme samí chlapi, ženy nemajú o takúto funkciu záujem,“ konštatuje Ľ. Gunár.
Bol v každom dome
Gunár hovorí, že ako vajda robí všetko možné aj nemožné. Za šéfovanie v osade však nie je platený.
„Dohliadam na školskú dochádzku detí, roznášam upomienky zo školy, komunikujem s obecným úradom ohľadom rôznych problémov. V osade zisťujem, čo komu chýba, riešiť musím aj rôzne spory, či už rodinné alebo susedské,“ vymenúva vajda.
Dokonca ako jediný v osade mal oprávnenie na dezinfekciu miestneho vodného zdroja. V osade sa narodil, žije tu celý život, hovorí, že niet domu, ktorý by tu nenavštívil, každého obyvateľa pozná po mene.
„Tento sa k nám pred dvadsiatimi rokmi nasťahoval z Lunika IX,“ kričiac ukazuje na usmiateho pána.
Nový pes, veľký ako teľa
Krásnohorská osada je o čosi iná ako tie ostatné na východe Slovenska. Jej podoba nie je až tak nápadná s tretím svetom.
Okrem spomínanej infraštruktúry sa tu napríklad návštevník nemusí obývať, že vstúpi do výkalov.
Problémom sú však túlavé psy, ktoré vidieť na každom kroku. Aj v čase nášho rozhovoru nás zrazu vyruší hlasné štekanie psov.
Medzi havkáčmi sa strhla poriadna bitka, prišelec, ktorý z diaľky vyzeral ako teľa, sa pustil do bitky s domácimi psami.
„Zase nám tu niekto vyhodil psa. Pozrite sa, aký je obrovský,“ rozčuľuje sa vajda.
Cezpoľní ľudia si vraj vypestovali nepekný zvyk, nechcených psov vyhodia pri ich osade. Vajda však priznáva, že tuláci sa množia aj priamo v osade, miestni veľmi pri chove psov nedbajú na reguláciu.
Chudoba aj úžera nepraje vajdom
Podľa odborníčky Ingrid Kosovej zo združenia Quo vadis, každá komunita, aj tá rómska, by mala mať svojho lídra.
„Posilňuje a stmeľuje komunitu. U rómskej komunity však chýba súdržnosť a vodcovská sila. Postavenie vajdu je veľmi zriedkavé, čo je na škodu veci. Za rozpad rodových zväzkov môže hlavne chudoba, ktorá sa z roka na rok prehlbuje a tiež aj úžera,“ povedala nám táto odborníčka.
Túlavé psy. V osade sú veľkým problémom
Foto: kar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
