Polomské koláče už obleteli skoro celý svet, ochutnali ich všade tam, kde Gemerčania majú svojich príbuzných.
GEMERSKÁ POLOMA. Robiť jeden či dva koláče, to je pre vychýreného pekára nemožné. Cesto musí byť najmenej z desiatich kíl múky.
Za tie roky praxe Vladimír už ani suroviny na kysnuté koláče neváži. Má to, ako sám hovorí, v rukách.
„Je to jednoducho moja záľuba. Moje koláče idú do Holandska, Austrálie, Nemecka, Talianska, Rakúska či Ameriky. Mám radosť z toho, že sám niekomu urobím radosť,“ zdôraznil Polomčan.
Jeho záľuba v pečení koláčov začala pred 25 rokmi, kedy prvýkrát piekol tradičné polomské koláče na miestnu svadbu.
Odvtedy sa jeho dve pece nezastavia. A keďže pečie vo veľkom, bez šikovných pomocníčok a pomocníkov z obce by to nestíhal. Cesto miesia v koryte. Korytá má na 30, na 50 i na 60 kíl múky. Najdôležitejšie je cesto poriadne vypracovať. Základom úspechu je aj dobre vykúrená pec.
„Dovolím si povedať, že v tom by ma málokto tromfol. Za tie roky mám už vyskúšané ako rozkúriť, aby koláče neboli spečené, či surové. Aký spodok, taký vrch koláča musí byť. Do pece nakladiem dvakrát. Plameň musí dobre opáliť vrch pece. Najlepšie je bukové drevo, lebo z neho je uhlie. Uhlíky sú dobré na vykúrenie spodku pece. Keď uhlíky zmiznú, viem, že je pec pripravená,“ vyzdvihol dôležitosť správneho vykúrenia V. Lišuch. Do jednej pece pritom vojde až desať pekáčov.
Pečie, tká i vyrába metly
Žiadna svadba, krstiny či narodeninová oslava v doline sa nezaobíde bez koláčov V. Lišucha. Vlani spolu s pomocníkmi piekli aj dvakrát do týždňa.
„Najviac na Vianoce. Napiekli sme zo 460 kíl múky. Pece išli deň i noc. Dva metráky maku sme spotrebovali. Za celý rok to boli štyri metráky. Múky sme spotrebovali sedem metrákov. Pečiem už 25 rokov, no stále sa učím. Škoda, že sa toho mladí nechytajú. Ja naučím každého, kto bude mať záujem, neodnesiem si to do hrobu. No dnes sa mladým nechce veľmi robiť,“ zamyslel sa Vladimír, ktorého povesť hovorí za všetko.
Lebo Vladove koláče sú vychýrené až v druhej doline a nik nenapečie polomské koláče tak ako on.
Šikovné ruky na pečenie vraj zdedil po starej mame. Aj tá vypekala výborné koláče. Okrem pečenia je však Polomčan veľmi zručným remeselníkom. Po večeroch tká na krosnách koberce, vyrába trstené metly.
Koláče z hrubej múky sú suché
A čo všetko spod šikovných rúk Vladimíra a jeho pomocníčok vychádza?
Jednoducho chutné sladké dobroty. Kúchen – kysnutý koláč s hrozienkami, obyčajné čisté cesto bez prísad. Najlepšie chutí k juche – kapustnici. V Gemerskej Polome ho podávajú vždy na konci roka pri veselici. Krásne dočervena upečený. Potom sú to rošťky – plnené makom, orechmi, kakaom, kokosom, pre každého podľa chuti.
„V Holandsku je však mak zakázaný, tak tam sme piekli s figami a orechmi,“ pridal zaujímavú historku majster pekár.
No a najtypickejšími polomskými koláčmi sú beräce. „Tie nikde inde ako u nás nepečú. Sú plnené, dvojpletkové. Teda spletieme dva koláče do vrkoča, sú plnené dvoma rôznymi plnkami. Tie ľudia obdivujú najviac.“
A čo by Vladimír odporúčal gazdinkám? „Najdôležitejšie je správne vyrobené a odstaté cesto, vyhriata pec, žiadna plynová či elektrická rúra a ešte kombinácia rôznych múk. Ja osobne využívam rôzne druhy hladkej aj polohrubej múky. Do koláča kombinujem aj šesť či sedem druhov. Hrubú múku nedávam, lebo koláč upečený z nej je na druhý deň suchý a ostrý,“ prezradil tajomstvo úspechu Vladimír.
Ako dodal, koláčový maratón odštartuje v tomto roku už začiatkom apríla, kedy má už objednávky na prvé svadby.
Obľúbený koláč vraj nemá. Sem-tam nejaký ochutná, aby vedel, či dobre napiekli. No pri takom množstve koláčov, ktoré napečie počas roka, mu už chuti na ich jedenie akosi neostáva.
Pri práci. S pomocníkmi miesi cesto na koláče. Foto: archív v. l. 
Za krosnami. Po večeroch tká Vladimír nádherné koberce. Foto: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
