Vzácne fresky v štítnickom kostole ohrozuje vlhkosť

Gotickému evanjelickému kostolu v Štítniku vlhnú múry, ohrozené sú aj vzácne fresky zo 14. storočia.

Gotický evanjelický kostol v Štítniku patrí ku skvostom slovenského kultúrneho dedičstva. Klenotom je organ, ktorý je plne funkčný a pochádza z roku 1484. Patrí k najstarším v Európe. Problémy pamiatke spôsobuje vlhnutie múrov, ohrozené sú aj vzácne fresky zo 14. storočia.

ŠTÍTNIK. Približne v roku 1900 v kostole uložili podlahu, ktorá obsahovala cement, a tá spôsobuje problémy.

„Podlaha s cementom ťahá vlhkosť zvonku do stien. Spôsobuje to veľké problémy. Obávame sa, že to môže poškodiť fresky na múroch kostola,“ zdôraznil starosta Štítnika Miloš Gallo Barnák (SDKÚ-DS).

Cenné fresky maľovali talianski majstri z najvychýrenejšej freskárskej školy v meste Lucca. Údajne pod vrchnou vrstvou fresiek by sa mali nachádzať ďalšie, staršie fresky. Do ich odhaľovania sa však pustia potom, čo vyriešia problém s vlhnutím múrov.

Na stenách kostola sú aj vzácne renesančné a barokové epitafy. Je ich 14, najviac v rámci kostolov na Slovensku.

Aby presne odhalili rozsah vlhnutia múrov v kostole, urobili sondy. Kopali zhruba do hĺbky dvoch metrov. Dnes sú na ich mieste položené drevené dosky.

Odvetranie a odvlhčenie kostola je veľmi dôležité. V Štítniku robia všetko preto, aby sa to podarilo.

Problémom je aj červotoč

Vlhkosť však nie je jediným problémom. Svoje urobil aj červotoč v drevenom vybavení.

V interiéri sú napríklad obrazy na stenách, drevené cechové lavice z roku 1708, ktoré vyrobili na mieru vtedajších majstrov jednotlivých cechov, či lavice z roku 1520, v ktorých sedávala mestská rada, hneď vedľa hlavného oltára.

Červotoč sa pustil nielen do nich, ale aj do obrazov a kazateľnice, ktorú plánujú tiež zrekonštruovať.

„V ostatných rokoch sa červotoč tak rozšíril, že jeden obraz nám spadol zo steny. Keď sme ho nevideli zavesený, mysleli sme si, že niekto prišiel a ukradol ho. Chceli sme volať políciu. No rozožral ho červotoč a sám spadol zo steny, čo sme si všimli neskôr,“ zaspomínal starosta.

Odvlhčiť múry kostola pomôžu peniaze z nórskych fondov. V pláne je aj rekonštrukcia oltára.

V kostole je okrem iných vzácností aj krstiteľnica z roku 1454, ktorá je dielom známeho zvonolejára zo Spišskej Novej Vsi, Konráda Gaala. Jeho vychýrená dielňa v centre mesta vyvíjala svoju činnosť od rok 1516.