Do mesta Dobšiná potom prichádzali politici, aby si s nimi podali ruky. Učiteľky Eleonóra Liptáková a Erika Polgáriová.
DOBŠINÁ. Učiteľky napísali otvorený list, ktorý vzbudil vlnu pozornosti a veľké polemiky, vlani v lete.
Do Dobšinej prišiel na stretnutie aj minister školstva SR. Prvá polovica školského roka finišuje. Ako sa teda darí odvážnym učiteľkám dnes?
Staršia z nich Eleonóra hovorí, že učiteľstvo sa v jej rodine traduje už dvesto rokov. Ona však skepticky poznamenáva, že svojim deťom už túto prácu nedovolí vykonávať.
Mladšia Erika je, zdá sa, ešte stále plná ideálov. Deti sú hlavnou ideou jej života. Pôsobila aj ako dobrovoľníčka v detskom domove, jej kabinet zdobia snímky detí.
Najprv hygienický štandard, potom učenie
Práca učiteľa je však niekedy iná, hlavne keď triedu napĺňajú deti z rodín, kde absentuje starostlivosť rodičov.
Parazity vo vlasoch, hladné, chabo oblečené a obuté deti s minimálnym záujmom o vzdelanie s popleteným rebríčkom hodnôt a na dôvažok niektoré aj s arogantným správaním. Toto je každodenná realita v dobšinskej škole.
Eleonóra hovorí, že kým začne učiť, deťom musí najprv rozdať perá, skontrolovať, či majú čisté ruky, zabezpečiť hygienický štandard v triede a až potom sa môže pustiť do učiteľskej práce.
„Boli sme veľmi prekvapené, že v dnešnej dobe, v čase demokracie, keď každý môže bez obáv verejne povedať pravdu a svoj názor, vzbudil náš list takú odozvu,“ hovorí E. Liptáková.
S odstupom času určite neľutujú svoj krok. Okolie ich vraj povzbudzovalo a reagovalo kladne.
„Iba rodičia sa báli, aby sme nemali nejaké problémy,“ poznamenala Erika.
Eleonóra so smiechom hovorí, že synovec si od oboch žiadal autogramy a dcéra má ich foto na nástenke v internáte.
Bratislavský závoj na očiach
Napriek tomu, na druhej strane sú tieto učiteľky mierne skeptické. Sypú mená politikov, ktorí prejavili o ich prácu záujem, aspoň naoko.
Tam sa to aj však skončilo. Chýbajú konkrétne opatrenia v praxi. Učiteľky z Dobšinej netaja, že politici s výnimkou jednej političky ich sklamali.
„Tu treba radikálne riešenie. Problém rezonuje na celom východe aj v južnej časti Slovenska. Len Bratislava má akoby závoj na očiach. Pozrite, v akých rodinách sa rodia deti. Čo z nich vyrastie? Kto nás o pár rokov ošetrí ako lekár? Toto nie je o rase, ale o konkrétnych ľuďoch, ktorí síce vedia pracovať s mobilným telefónom, vedia riadiť auto, len nevedia štandardne žiť,“ hovorí Eleonóra.
Hoci sa tieto učiteľky, aj ich kolegovia, denne boria s problémami a ich práca je veľmi náročná, odísť nechcú.
Svorne tvrdia, že učiteľstvo je pre nich práca na celý život a v Dobšinej sú doma.
Detstvo deťom
Dve pedagogičky z Gemera nie sú len skeptické. Hovoria, že za ten polrok spoznali veľa slušných, zaujímavých ľudí, ktorí sú zanietení pre svoju prácu. Vyjadrili im podporu a snahu pomôcť.
Práve aj s ich pomocou v Dobšinej začali s projektom Detstvo deťom. Venujú sa žiačkam, ktoré sa už v detskom veku stávajú matkami.
Stanovisko
Problém chcú riešiť komplexne
Korzár oslovil aj ministerstvo školstva SR s otázkou, čo sa zmenilo za ten polrok.
Hovorca Michal Kaliňák reagoval: „V snahe ministerstva školstva je riešiť túto problematiku komplexne aj v súčinnosti s ostatnými rezortmi. Základnej škole sme poskytli na zlepšenie podmienok výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia podporu pre 272 žiakov vo výške 27 200 eur
Škola je zapojená do národného projektu, v rámci ktorého sa vzdelávajú pedagogickí pracovníci.
„Naučia sa, ako pracovať v praxi s deťmi, ktoré majú špecifické požiadavky, čo sa vzdelania týka,“ upresnil M. Kaliňák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
