Vek nie je prekážkou pri športovaní a učení sa cudzieho jazyka

Život Štefana Trenku z Dobšinej, ktorý má 69 rokov, je na hony vzdialený tomuto tvrdeniu.

Zvykne sa hovoriť, že staroba–choroba. Aktívne športuje, cestuje, teda spoznáva cudzie krajiny a dokonca sa ako samouk učí anglický jazyk.

DOBŠINÁ. Práve aktívnemu spôsobu života vďačí tento obyvateľ Dobšinej za to, že v seniorskom veku nemusí užívať ani jednu tabletku.

Trenku poznajú v okolí hlavne ako aktívneho športovca, hráva za miestny oddiel stolný tenis.

Miestni seniori sa zase združili vo futbalovom klube s názvom Old Boys, donedávna bol tiež členom, ako najstarší hráč už dres odovzdal zaťovi.

Okrem toho si rekreačne rád obúva aj bežky, jeho bežný limit je 50 kilometrov. V globále tento senior denne minimálne hodinu venuje športu.

Ako učiteľ k športu viedol aj svojich žiakov. Veľkým úspechom bol pre neho rok 2000, kedy sa mu podarilo svoju zverenkyňu posunúť až na paraolympiádu v austrálskom meste Sydney. Tam si žiačka z Dobšinej vydobila v stolnom tenise striebornú medialu.

Vedel, že má na viac

„Šport je môj životný štýl. Neviem, či je to genetická záležitosť, pretože moji rodičia nešportovali, vtedy bola iná doba. Všetky moje tri deti sú však zanietení športovci,“ s úsmevom hovorí pán Štefan.

Jeho život, zdá sa, bol aj plný peripetií. Ako vojak z povolania prišiel v roku 1970 o prácu, pretože nevyhovoval vtedajšiemu spoločenskému zriadeniu. Nemohol využiť ani svoje učiteľské vzdelanie.

„Pracoval som ako baník, vodič z povolania, dokonca aj šuster,“ spomína pán Štefan. Ako hovorí, manuálna práca mu neprekážala, skôr to, že nemôže využiť svoje schopnosti.

„Vedel som, že mám na viac a nemohol som to ukázať,“ so smútkom v hlase podotkol tento senior.

Zmena nastala až v roku 1989, vtedy mohol oprášiť svoj diplom a na miestnu špeciálnu základnú školu nastúpiť ako učiteľ matematiky a popritom sa venovať športovo nadaným deťom.

Cítil sa ako v materskej škole

Nielen šport je dennou záležitosťou tohto dôchodcu. Veľmi rád cestuje a s tým súvisí štúdium anglického jazyka.

„Denne sa učím aspoň polhodinu. Syn mi dokonca zaplatil aj trojtýždňový študijný pobyt v Anglicku. Bolo to čosi úžasné. Cítil som sa tam medzi samými mladými ľuďmi ako v materskej škole, ale neľutujem to, skôr naopak,“ plný optimizmu spomína pán Štefan.

Nevylučuje, že sa pustí do štúdia aj iného svetového jazyka. Hovorí síce aj maďarsky a poľsky, ale znalosť ďalších jazykov nie je určite na zahodenie.

Radšej zážitky, ako nové nábytky

Anglicky jazyk súvisí aj s jeho ďalším koníčkom, s cestovaním. S manželkou vycestuje aj dvakrát či trikrát do roka. Na návšteve v rodine Trenkových nám domáca pani vysvetľuje, že nábytky majú tie isté odvtedy, čo sa zobrali, oveľa radšej investujú peniaze do spoznávania cudzích krajín.

„Nedávno ma syn zobral na Floridu. V Amerike sme zase navštívili desať národných parkov. V Holandsku chcela manželka s vnučkou vidieť hlavne miestne múzeá a tulipány, bol som s nimi predovšetkým ako tlmočník,“ opisuje pán Štefan.

Najkrajšie spomienky má na Austráliu. „Príjemne ma prekvapila srdečnosť miestnych ľudí a technická vyspelosť. Už v roku 2000 sme pozerali 3D film,“ hovorí tento dôchodca.

Autom do Prahy

Pán Štefan sa s nami lúči so slovami, že ešte musí na internete preštudovať informácie o Cypruse. Tam sa totiž najbližšie chystá so svojou manželkou.

Okrem toho manželia sa tešia na muzikál, na ktorý vycestujú do Prahy. Lístky dostali od nevesty ako darček. Trasu si pán Štefan odšoféruje sám, vek totiž pre neho nie je žiadnou prekážkou ani pri riadení auta.

Cestovateľ. V Los Angeles na chodníku slávy.
Foto: archív