Rozhodli tak poslanci na ostatnom rokovaní mestského zastupiteľstva.
ROŽŇAVA. Technické služby totiž predkladali nový cenník parkovania, zľavy pre týchto seniorov bolo v pláne zrušiť.
Zástupca primátora Ondrej Bolaček (nez.) však zastáva iný názor, poslanci ho rešpektovali a zahlasovali za bezplatné parkovanie pre tých obyvateľov mesta, ktorí majú viac rokov ako 70.
Bolaček na margo svojho rozhodnutia povedal: „Vodičov nad 70 rokov nie je až tak veľa, aby parkovaním zadarmo negatívne ovplyvnili príjmy mesta. Títo ľudia majú nízke dôchodky a zaslúžia si od nás aj takúto formu úcty.“
Korzár prináša príbehy dvoch Rožňavčanov, ktorí napriek vysokému veku sú za volantom ako doma.
Árpád Kavečanky má 79 rokov a spomína na časy, kedy na cestách stretol denne tri autá. Ondrej Rozložník je o rok mladší a trúfne si šoférovať aj tisíc kilometrov, aby mohol navštíviť syna, ktorý žije v Nemecku.
Na auto sa čakalo aj štyri roky
Pán Árpád navštevoval autoškolu v roku 1954. Spomína, že to bola nutnosť, pretože otec bol horár a rodina bývala v lese, štyri kilometre od dediny. Za volantom je tento Rožňavčan teda už 59. rok.
Dnes už autom jazdí takmer každý, v časoch, kedy začínal pán Árpád to bola rarita. „Denne som na ceste stretol možno tri autá. A ženy, no to bola úplná vzácnosť, aby niektorá jazdila autom. Moja manželka má vodičský preukaz od roku 1966, vtedy sme si totiž kúpili prvé auto,“ spomína Á. Kavečanky.
Dnes sa by sa nejeden súčasník usmial nad spomienkou pána Árpáda, že na kúpu auta sa v jeho časoch muselo čakať tri až štyri roky.
„Mal som šťastie, pretože som pracoval ako banícky inžinier. Pri príležitosti Dňa baníkov som preto dostal ministerský preukaz na kúpu auta. Bola to Škoda 1000,“ s úsmevom spomína tento motorista.
Pán Árpád dnes jazdí hlavne po meste Rožňava, dvakrát do roka sa vyberie aj do Košíc. Bez auta si vie ťažko predstaviť svoj život, je to ich domáci pomocník. Na Škode FelIcia jazdí on aj jeho manželka.
Benzín je drahší ako víno, jazdí sa aj tak
Pán Ondrej si trúfne na bežkách na 20–kilometrovú trasu, nečudo, že šoférovanie je pre neho nenáročnou záležitosťou. Autoškolu absolvoval ako 25-ročný kvôli svojmu povolaniu geológa.
„Dnes šoférujeme všetci, ja, manželka, syn aj vnuci a vnučka,“ hovorí s úsmevom. Ako šofér si pochvaľuje, že za to polstoročie čo jazdí, zdokonalila sa infraštruktúra aj technika.
„Hlavne kruhové križovatky sú podľa mňa veľmi bezpečné a mali by byť v každej dedine či menšom meste. Vo svete je to bežná záležitosť. Doslova ma fascinuje aj pokrok v technike. Niekedy sme si svoje autá opravovali doma svojpomocne, kdeže teraz, už sa to nedá,“ smeje sa pán Ondrej.
Spomína, že niekedy na starých autách sa dalo jazdiť maximálne 90 kilometrov za hodinu, dnes sa nad tým mladí vodiči už len smejú. Pán Ondrej hovorí, že pohonné hmoty sú dnes síce drahšie ako víno, napriek tomu za volantom je takmer denne.
„Auto je praktický pomocník. Nemám problém jazdiť aj dlhé trasy, napríklad do Nemecka k synovi,“ hovorí tento motorista.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
