Spolu s J. Riapošom obhajovali z Pekingu zlato v družstvách v kategórii TT2. Týždne tréningov sa zúročili a najcennejšia medaila putovala na Slovensko. Medzi jednotlivcami mu k postupu medzi najlepších osem chýbalo trochu šťastia a jeden vyhraný set.
ROŽŇAVA. „Uplynulý rok by som hodnotil ako dobrý. Kvalitná príprava sa na paralympiáde zúročila. Potešilo aj to, že štyri zo šiestich medailí doviezli práve stolní tenisti. Myslím si, že je ťažšie obhajovať, ako získať zlato prvýkrát. Každý od nás očakával medailu a bol tlak na to, aby sme zlato v družstvách obhájili,“ začal Rastislav Revúcky, rodák z Vyšnej Slanej v súčasnosti však bývajúci už v Žarnovici.
Radosť zo zlata v kategórii družstiev bola určitou náplasťou na výsledok medzi jednotlivcami. Tam skončil v skupine. Žreb mu však pridelil najťažšiu skupinu.
Mal v nej aktuálnych majstrov Európy i sveta. Nakoniec ho však od postupu delil len jeden set.
„Aj preto som s paralympiádou spokojný tak na päťdesiat percent. Forma bola dobrá, len ten kúsok šťastia chýbal. Majstra Európy som porazil 3:0, s majstrom sveta mi stačili získať jeden set, no prehral som 0:3, tak som nepostúpil. Určite to však bola najvyrovnanejšia skupina a rozhodoval každý set či loptička,“ vrátil sa k Londýnu sympatický vozičkár.
Zaujímavosťou je, že sa opakovala situácia spred štyroch rokov z Pekingu. Tam R. Revúcky tiež prehral s majstrom sveta, ktorý napokon skončil štvrtý.
O to s väčšou energiou nastupoval do súťaže družstiev. Slovenský tím v zložení J. Riapoš, R. Revúcky a M. Ludrovský bol vzhľadom na zlato z Pekingu horúcim favoritom. Obhajoba sa podarila, no nebolo to jednoduché.
„Všetky zápasy boli ťažké. Všetci sa pripravujú štyri roky a už len to, že sa človek na paralympiádu dostane je veľký úspech. O medaile nehovoriac. Najťažšie však boli asi finále. V ňom sme sa znova stretli s Francúzmi, ktorí nám chceli oplatiť prehru z Pekingu. Ak by sme prehrali, asi by to nebolo ono,“ povedal R. Revúcky.
Tri medaile
Na svojej tretej paralympiáde získal tretiu medailu. V Aténach to bolo striebro, v Pekingu a Londýne zlato, všetko v súťaži družstiev.
„Všetky boli super, no asi najcennejšia je tá z Pekingu. Vtedy sa mi splnil sen mať zlatú paralympijskú medailu. A získať ju v takej stolnotenisovej veľmoci ako je Čina, to bolo také pekné. Vážim si však každú medailu, či je z paralympiády, majstrovstiev sveta či Európy,“ pokračoval R. Revúcky.
K tej londýnskej medaile má však aj iný, citovejší vzťah.
„Venoval som ju krstnému otcovi, ktorý už nie je medzi nami. Sľúbil som mu, že z Londýna donesiem medailu. Chcel som splniť, čo som sľúbil. Bolo to pre mňa citovo zaväzujúce. Verím tomu, že sa zhora díva a dáva na nás pozor,“ vyznal sa R. Revúcky.
Trochu slávy
Týždne príprav, ktoré sprevádzala aj prísna životospráva, priniesli ovocie. No aj chvíľu na vydýchnutie a samozrejme aj oslavy.
„Boli veľmi pekné. Doma som mal veľmi pekné privítanie. Čakala ma celá rodiny, kamaráti, hudba, stoly s dobrotami na dvore. Na ceste bolo napísané Vitaj doma, Rasťo. Autá sa zastavovali. Bola to taká malá svadba. Veľmi sa mi rátalo, že to pre mňa urobili,“ zaspomínal na oslavy v rodnej Vyšnej Slanej.
Potom prišli pozvania na besedy, odovzdávanie cien na rôznych turnajoch. Na Chodníku slávy v Piešťanoch, kde majú vyryté mená slovenskí paralympijskí medailisti, svieti jeho meno trikrát.
„Užil som si trochu tej spoločenskej slávy,“ priznal R. Revúcky s úsmevom.
Príprava na novú sezónu sa od januára bude zintenzívňovať. Teraz to bolo také voľnejšie, končila vozíčkarska liga, prebieha súťaž so zdravými.
„V budúcom roku budú vrcholom jesenné majstrovstvá Európy. Dovtedy nás čakajú turnaje. Potrebujeme zbierať body, aby sme sa nominovali na majstrovstvá sveta, ktoré budú o dva roky v Pekingu,“ načrtol plány do budúceho roka R. Revúcky.
Európsky titul v družstvách získali spolu s Riapošom už štyrikrát. Rád by k nim však pridal aj medailu medzi jednotlivcami. Naposledy sa mu to podarilo v roku 2003 v Chorvátsku, keď získal striebro.
Blížia sa Vianoce, jeden darček som si už dal sám sebe. „Medaila je doma. Uvidíme, čo ďalšie mi Ježiško prinesie, či som poslúchal,“ poznamenal s úsmevom R. Revúcky.
„Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí mi pomáhali. Bez nich by iste nebol tento rok taký úspešný.“
Vianoce zvykne tráviť u mamy vo Vyšnej Slanej. „Bude to vždy môj domov. Na Silvester mám už viac pozvaní, no ešte ho nemám naplánovaný,“ uzavrel R. Revúcky.
Autor: pp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
