Zima by hrad doraziť nemala, strechy sú prekryté. Murovať začnú na jar.
KRÁSNA HÔRKA. V snehu a mraze pracuje denne na streche hradu Krásna Hôrka 35 až 40 robotníkov. Časť z nich udržiava prístupovú cestu, aby sa autá s materiálom dostali na hradný kopec.
Desať mesiacov po ničivom požiari hradu je časť národnej kultúrnej pamiatky stále prekrytá len provizórnou fóliou.
Stavbári ju postupne nahrádzajú dočasnou strechou, aby zabránili ďalším škodám a umožnili opravu poškodených múrov.
Ďalšia devastácia pamiatky podľa dodávateľa stavby Mariána Fifika nehrozí a práce pokračujú podľa harmonogramu. „Sneh a mráz nám neprekážajú, pár dní sme stáli pre silný vietor, pri ktorom sa nedá vo výške pracovať.“
Od 20. októbra, keď prevzali stavbu, stihli zastrešiť najvzácnejšiu časť - hradnú kaplnku, renesančnú a gotickú vežu, gotický palác.
Pokračujú v zakrývaní Múzea Františky, výstavbe lešenia v arkádovej chodbe, dnes začnú pracovať na streche severovýchodnej bašty.
„Keď sa nič nepredvídané nestane, dočasná strecha bude hotová do konca roka,“ povedal Fifik. Jeho firma už v rokoch 1996 a 1997 pokrývala časť strechy hradu dreveným šindľom.
Dobiehajú zameškanéStavbári na hrade dobiehajú zameškané mesiace, ktoré boli už dávno pripravení robiť. „Stavenisko sme mohli odovzdať už začiatkom septembra.
Samozrejme, že stratený čas nám chýba. Museli sme však dodržať zákon,“ vysvetľuje riaditeľka Múzea Betliar, pod ktorý hrad patrí, Eva Lázárová.
Fakty
Z histórie
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1333.
V roku 1867 gróf Juraj Andrássy zriadil v niekoľkých miestnostiach rodové múzeum.
Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili majetky v roku 1944.
Od roku 1952 sa stáva hrad súčasťou múzea bytovej kultúry uhorskej šľachty.
Od roku 1961 je hrad národnou kultúrnou pamiatkou.
Komplexná obnova prebehla v rokoch 1989 1994.
Zdroj: SNM
Štart rekonštrukcie zdržali námietky neúspešného uchádzača o jeho obnovu. Úrad pre verejné obstarávanie umožnil opravu hradu 17. októbra.
Vo verejnom záujme uprednostnil záchranu vzácnej pamiatky pred námietkami ďalšieho z uchádzačov.
Súčasťou zmluvy medzi Slovenským národným múzeom a Mariánom Fifikom je aj sanácia požiarom zničených obvodových múrov.
Až potom môžu osadiť definitívny krov a strechu prikryť viedenskou škridlou. Dovtedy musia na hrade ukončiť aj historický výskum.
Murári však nastúpia až na jar. Pamiatkari totiž trvajú na použití tradičnej technológie.
„Poškodené koruny obvodových múrov musia rozobrať a znovu vybudovať. Mokré procesy sa v mraze robiť nedajú,“ vysvetľuje Fifik.
Riaditeľka múzea Eva Lázárová predpokladá, že dolný a stredný hrad by mohli natrvalo zastrešiť v lete na budúci rok.
Miliónové škodyPri požiari v deň parlamentných volieb 10. marca tohto roku zhoreli strechy hradu, plamene zničili alebo poškodili časť zbierok, roztavili zvony v kaplnke a spôsobili ďalšie škody na hnuteľnom i nehnuteľnom majetku.
Požiar spôsobili dvaja maloletí chlapci neopatrným zaobchádzaním so zápalkami na hradnom kopci. Po dlhotrvajúcom suchu a pri prudkom vetre tak spôsobili požiar porastu, ktorý sa rýchlo preniesol na hrad.
Vyšetrovateľ okresného policajného riaditeľstva v Rožňave 13. novembra 2012 zastavil ich trestné stíhanie.
Podľa znaleckého posudku požiar spôsobil škodu vo výške takmer osem miliónov eur. Obnova hradu bude stáť odhadom okolo desať miliónov.
Poisťovňa Generali Slovensko, v ktorej je pamiatka poistená, poskytla zálohu dva milióny eur, doteraz čerpalo múzeum 304-tisíc eur.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
