Prírodné živly však nakoniec rozhodli inak, keď pár dní pred štartom pretekov pustošili mesto.
ROŽŇAVA. So štartom maratónu to však vyzeralo nádejne. V mediách sa objavili správy, že sa pobeží. Nakoniec však organizátori rozhodli inak. O tom ako to prežíval sme sa porozprávali s Andrejom Ružíkom.
Pár dní pred maratónom postihla New York prírodná katastrofa. Aké bolo rozhodovanie o tom či ísť alebo nie?
„Odlet som mal naplánovaný na štvrtok ráno 1. novembra z Budapešti, teda niekoľko dní po prírodnej katastrofe. Pozorne som sledoval správy z rôznych médií o vývoji situácii v New Yorku. Samozrejme bolo to jedno z mojich najťažších rozhodnutí či vycestovať do mesta postihnutého prírodnou katastrofou. Ešte v stredu som zvažoval všetky riziká, videl som to 50:50. K uľahčenie môjho rozhodnutia určite pomohlo vyhlásenia riaditeľa pretekov najväčšieho maratónu na svete, že maratón je srdcom New Yorku a v nedeľu sa určite pobeží podľa plánu. Tieto slová mi dodali optimizmu a v podstate uľahčili rozhodnutie ohľadom odletu vo štvrtok. Situácia sa radikálne zmenila niekoľko hodín pred odletom, keď som dostal e-mail, že byt, ktorý sme mali mať prenajatý na Manhattane je bez elektriny. Začalo to vyzerať beznádejne, keďže na portáli, cez ktorý objednávam ubytovanie, bolo varovanie, aby sme si dobre zvážili cestu a radšej nevycestovali. Na portáli boli v ponuke asi štyri hotely v celom New Yorku, takže sme nemali veľkú možnosť výberu. Hotel sme si zabezpečili doslova pár hodín pred odletom vo štvrtok ráno. Možno varovaním, aby som neodcestoval bolo, keď sme ráno zaspali na penzióne a nebyť majiteľov, ktorí nás zobudil, určite by sme nestihli odlet...“
Nakoniec ste odcestovali, no maratón zrušili. Ako ste prijal túto správu a kde vás zastihla?
„V piatok okolo obeda som išiel do Javits Convention Center prebrať štartové číslo s pokynmi usporiadateľov ohľadom nedeľňajšieho maratónu. Vyzeralo, že všetko bude v poriadku, Pomaličky som si začal uvedomovať, že sa začína plniť môj sen.... V podstate stretol som tam ľudí z celého sveta, ktorí si kupovali rôzne spomienkové predmety na maratón. Usporiadatelia boli veľmi ochotní, pomáhali nám, zrejme ešte nič netušili, čo nás čaká. Po prebratí štartovného čísla som sa ponáhľal na hotel pre gemerský kroj, aby som stihol slávnostný ceremoniál v Central Parku. Začiatok bol naplánovaný na 16 hod. od usporiadateľov som sa dozvedel, že ceremoniál je zrušený, ale maratón sa určite uskutoční. Samozrejme danú situáciu som pochopil, keďže mesto postihla prírodná katastrofa. Večer som sa rozhodol ísť skôr spať, veď o dva dni ma mal čakať môj veľký deň. V sobotu skoro ráno miestneho času som dostal prvú smsku zo Slovenska, že maratón je asi zrušený. Takže v podstate o zrušení závodu som sa najprv dozvedel od kamarátov z domova. Prvé pocity som mal zmiešané, začal som si uvedomovať, že moja celoročná príprava bola zbytočná. Množstvo tréningu, ktoré som obetoval kvôli nedeľňajšiemu maratónu vyšli nazmar. Zaujímavé bolo to, že ešte v sobotu poobede, keď som sa bol prejsť na Times Square množstvo bežcov trénovalo na maratón. V nedeľu ráno určite prišli bežci na štart s pocitom že v ten deň pobežia slávny New Yorský maratón. Cítim sklamanie ako sa rozhodli usporiadatelia v podstate nás veľmi stroho informovali v priebehu týždňa. Podľa môjho názoru o zrušení pretekov nás mohli informovať skôr ako jeden deň pred. Neviem či to bolo najšťastnejšie riešenie od usporiadateľov, ako sa zachovali voči bežcom z celého sveta.“
V USA ste napriek tomu zostali. Mali ste nejaký alternatívny program?
„Samozrejme odlietal som s tým do USA, že okrem maratónu chcem spoznať život veľkomesta New York. Navštíviť nejaké športové podujatia, muzikál a iné zaujímavosti. V podstate som mal na plánových osem dní dovolenky, čo bez samotného maratónu bolo dosť veľa. V piatok večer sme boli pozrieť v Madison Square arene basketbalový zápas New York Knicks proti v súčasnosti najlepšiemu mužstvu NBA Miami Heats. Fantastický športový zážitok pred vypredanou arénou 20 tisíc divákov. Nevynechali sme pohľad na NY z najvyššej budovy Empire State Building, pohľad z výšky 381 metrov stál určite za to. Medzi moje najkrajšie zážitky patrí nedeľňajšia dvojhodinová omša v baptistickom kostole v Harleme aj keď na samotnú omšu sme museli čakať viac ako 3 hodiny na ulici. V najznámejšom kostole Abyssinian Baptist church odznelo mnoho známych pesničiek gospelského zboru. Návšteva oázy pokoja v Central parku, ktorý bol v podstate niekoľko dní uzavretý, zoologickej záhrady v Bronxe. Zvláštny pocit som mal, keď som stál na mieste, kde stáli „dvojičky“ spojené s návštevou múzea venované obetiam. Nemohli sme vynechať vyhliadkovú plavbu k Soche slobody, ktorá je momentálne uzavretá. Ako aj množstvo iných známych miest v NY. Na záver by som spomenul návštevu Hard rock café, ako aj typických amerických reštaurácii, kde dávali pre mňa nepochopiteľné veľké porcie. Takisto nemohli sme vynechať Broadway návštevou muzikálu.“
Médiá prinášali z New Yorku správy o veľkých škodách. Boli ste sa tam pozrieť. Ako to tam vyzeralo?
„V podstate veľa z postihnutých oblastí sme na vlastné oči nevideli. Dolná časť Manhattanu, kde sme mali pôvodne bývať bola bez elektriny niekoľko dní. Niekoľko zastávok metra bolo uzavretých v blízkosti pobrežia. V centrálnom parku bolo vyvrátených niekoľko stromov. Iné sme v podstate nezažili, čo sa týka hurikánu. Možno by som spomenul ešte snehovú búrku, ktorá sa prehnala NY v stredu. Média informovali, že ide veľmi silná búrka so silným vetrom, že možno zrušia lety, aby sme nevychádzali vonku. Podľa mňa išlo o bežnú búrku, ktorú zažívame často na Slovensku. Mal som možnosť za týždeň zažiť NY po hurikáne Sandy, ako aj po snehovej búrke. Keď sme odchádzali vo štvrtok predpovede hlásili 16 stupňov Celzia.“
Máte nejaké informácie, ako to bude ďalej. Bude platiť vaša registrácia aj na ďalší maratón?
„Dobrá otázka, odpoveď na ňu netrpezlivo čakám. Usporiadatelia sa vyjadrili, že nás budú informovať v priebehu nasledujúceho mesiaca čo s nami... Či nám vrátia štartovné alebo nás pozvú na budúci rok. Ja by som bol radšej, keby som mal možnosť sa zúčastniť najväčšieho maratónu na svete budúci rok. Viem aké šťastie alebo nešťastie som mal tento rok, keď ma vyžrebovali z počtu milión. Dúfam, že sa mi podarí splniť cieľ možnosti účasti na spomínanom maratónu. Pri odlete som si povedal, že sa sem určite vrátim s tým, že odbehnem New Yorský maratón. Pri behu som sa naučil vytrvalosti a húževnatosti, takže určite som sa nevzdal účasti na spomínanom maratóne. Skôr naopak mám ešte väčšiu chuť a motiváciu vrátiť sa a odbehnúť 42 km 195 m. Aj keď na budúci rok som mal iné plány, ale samozrejme, keby ma pozvali určite by som priletel do NY.
Premiéra sa teda odkladá, alebo máte už vyhliadnuté iné preteky?
"Premiéru môjho prvého maratónu som si predstavoval inak. Zvažujem, či sa mám zúčastniť nejakého maratónu ešte tento rok. Cítim, že mám dostatok natrénovaného a rád by som si konečne vyskúšal, aký je to pocit odbehnúť celý maratón. Keďže tento rok som mal možnosť absolvovať tri polmaratóny. Budúci víkend 25. novembra sa pobeží v talianskej Florencii 29. ročník mestského maratónu, kde som prihlásil v posledný deň registrácie, takisto ako predtým do NY. Dostal som potvrdenú registráciu so štartovým číslo 11 037. Hádam tentoraz budem mať to šťastie a možnosť postaviť sa na samotný štart aj keď pozorne sledujem správy o najväčších záplavách za posledných 150 rokov v Taliansku. Verím, že mi už počasie neprekazí moju maratónsku premiéru...“
Prvý novembrový víkend plánoval Rožňavčan Andrej Ružík svoju maratónsku premiéru. Síce trochu od ruky, až v New Yorku, no všetko to vyzeralo nádejne. Prírodné živly však nakoniec rozhodli inak, keď pár dní pred štartom pretekov pustošili mesto.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
