Do stromčekov šťastia vkladá kúsok seba, fantáziu i lásku

Kreatívna tvorba sa čoraz častejšie stáva nástrojom na odbúranie stresu, psychickej či fyzickej záťaže a je ideálnym relaxom.

Tejto činnosti sa venuje aj vysokoškoláčka Veronika Schönmotlová z Plešivca.

PLEŠIVEC. „Pri dnešnom uponáhľanom svete sa bez aktívneho relaxu proste existovať nedá. Neholdujem počítaču a ak by som ho nepotrebovala pri štúdiu, vôbec by mi nechýbal. Veď sedieť dlhé hodiny pri tomto 'robote ' je horšie ako drogy,“ tvrdí študentka Veronika.

„Ešte pred nástupom na základnú školu sme sa vonku s dievčatami hrali a ja som im veľmi závidela, že si vedeli ušiť šatôčky na bábiky. Ja som to totiž nevedela a dovtedy som chodievala za mamou, kým ma nenaučila základom pletenia. Nakoniec to dopadlo tak, že som skôr vedela pliesť a háčkovať ako písať,“ spomína na detstvo.

Tvorivosť ju neopustila. „Neskôr som stále niečo vymýšľala a techniky kreatívnej tvorby prispôsobovala ročným obdobiam a sviatkom. Začala som maľovaním vajíčok, neskôr som sa oboznámila s drôtovaním a vyrábam stromčeky šťastia servítkovou technikou, pletiem detské výbavičky a v poslednom čase ma zaujala technika 3D origami. Mám ešte v pláne venovať sa výrobe bábik a anjelikov zo šúpolia. Vyrobiť domčeky, v ktorých by boli rôzne výjavy z dôb minulých,“ prezradila o svojich záľubách i plánoch Veronika.

Origami

Zaujalo ju aj staré japonské umenie skladania papiera. „Východiskom je list kancelárskeho papiera v tvare štvorca, ktorý sa tvaruje rôznym skladaním a prehýbaním. Štvorčeky zostávajú v jednom kuse a nestrihajú sa. Potom sa štvorčeky vkladajú jeden do druhého a podľa fantázie sa dajú vyrobiť rôzne veci,“ opisuje techniku.

Podarilo sa jej vyrobiť labuť, ktorá pozostáva zo 620 kusov. „Skladala som ju dva dni takmer počas celého víkendu. Človek by ani neveril, čo za pekné dekoračné predmety sa dajú vytvoriť z obyčajného papiera. Výsledný efekt tešil nielen mňa, ale aj tých, ktorým dielko venujem. Ale priznávam, že so skladaním papierikov mi musela pomáhať aj mama,“ dodáva.

Stromčeky šťastia

Veronika neostáva pri jednej technike. „ Od jednej známej pani Mariky, ktorú obdivujem pre jej nevšedný talent, zručnosť a elán, som sa naučila aj niekoľko iných techník. Origami nateraz striedam s výrobou stromčekov šťastia. Videla som originálne stromčeky, vyrobené z minerálov. Tie sú však ťažšie dostupné,“ konštatuje Veronika.

A tak našla na internete spôsob výroby pomocou lacnejších korálikov, ktoré sú okrem včelárskeho drôtu základom pre vyhotovenie stromčekov.

„Ako podklad poslúžia rôzne formičky či miniatúrne črepníčky. Do tých za pomoci modelárskej sadry pripevním drôtený kmeň. Následne na drôtiky navliekam koráliky, fantázii sa medze nekladú. Ak sú už stonky s korálikmi hotové, spárujem ich, pospájam a pripevním k drôtenému kmeňu. Každý stromček je vlastne originál,“ tvrdí autorka.

Síce nevie, odkiaľ pochádza názov stromček šťastia. „Ale prajem obdarovaným, aby v stromčekoch našli toľko šťastia, koľko ho tam pridám ja z môjho.“

Spoločníci pri práci

Druhou veľkou záľubou Veroniky sú jej domáci miláčikovia – vlčiak Tara a oriešok Morzsi.

„Keď niečo vyrábam, obe musia byť pri mne. Mám totiž s nimi až čarovný vzťah. Obe ležia pri mne, až kým prácu nedokončím. Ak chcú ísť von, Tara vstane, pozerá na mňa, čo robím a znamená to 'daj si pohov a poď von '. Je zároveň prvým stvorením, ktoré mi prácu ohodnotí. Tento dej možno prebieha iba v mojej mysli, ale ona sa pozrie na môj výtvor, potom na mňa žmurkne a znamená to, že sa dielko vydarilo a obe sme spokojné,“ smeje sa šikovná študentka.