Záľuby sa menia Gemerčanom na vášne

Život okrem každodenných radostí a starostí prináša pestrú škálu zaujímavostí formou hobby, koníčkov, či jednoducho relaxu.

Život okrem každodenných radostí a starostí prináša pestrú škálu zaujímavostí formou hobby, koníčkov, či jednoducho relaxu. Niekto obľubuje skladačky, ktoré vyžadujú hlavne trpezlivosť, iní majú radi kvety a niektorí zase záhradkárčia len tak pre radosť. Zámerne sme túto škálu zúžili na uvedené oblasti, ktorých sa týkajú aj nasledovné príbehy.

ROŽŇAVA/PAŠKOVÁ/GOČALTOVO. Prvou hračkou, na ktorú v najútlejšom veku necelých dvoch rokov Benjamín Turcsányi z Rožňavy v predajni hračiek prstíkom ukázal, bol plastový dinosaurus. Aj po čase, keď už má o päť rokov viac mu učaroval tento druh hračky a iné ako dinosaury si k sviatku ani neželá.

V detskej izbe, o ktorú sa delí s bratom Tomáškom, je už množstvo tohto pradávneho čuda rôznych veľkostí i farieb. Neraz sa súrodenci aj pohašteria, nakoľko mladší Tomáško je skôr všemajster a musí všetkým hračkám pozrieť do bruška.

„Nakoľko naša susedka pracuje v novinovom stánku a vedela o synových záujmoch, raz nám priniesla časopis s tou tematikou. V prvom čísle bol návod ako si dinosaura vyhotoviť zo skladačky. To som ešte netušila, že pozostáva z 86 kusov. Spolu s manželom tieto kusy následne skladali. Najprv to boli časti kostry a neskôr aj akási umelá koža. Tak nakoniec vznikol dinosaurus s výškou stošesťdesiat centimetrov,“ hovorí mamička Milena.

„Synova vášeň je čoraz väčšia a prednedávnom nám s manželom až vyrazilo dych, keď nám zvestoval, že chce byť raz paleontológom. Priznám sa, v živote som toto slovo o vede, ktorá mimo iného študuje aj život pravekých živočíchov, nepočula.“

Stonka muškátu darovaná z lásky

Pani Margita Ferenczová z Paškovej je v dôchodkovom veku a jej srdcovkou sú kvety. Tie sú nielen v jej príbytku, ale spestrujú prakticky dvor i celú záhradku. Ak sa okoloidúci zastavia pri jej plote, môžu sa pokochať aj pohľadom na jednu zvláštnosť a tou je muškát v kvetináči netradičnej výšky. Bez niekoľkých centimetrov meria dva metre.

S cestovnou kanceláriou sa pred jedenástimi rokmi zúčastnila zájazdu na grécky ostrov Thasos. „Najviac ma zaujala záhradka recepčného v našom kempe. Tam bolo niekoľko muškátov oveľa vyšších ako ja. Najprv som si myslela, že sú umelé a nedalo mi, aby som sa im bližšie prizrela. Recepčný mal práve voľno, staral sa o rastlinky a ja som sa okolo neho ponevierala. Pred odchodom mi odlomil časť stonky a podaroval mi ju. O rok mi na počudovanie muškát vyrástol asi do výšky pol metra a o tri už mal výšku necelých dvoch metrov. Dvakrát mesačne ho hnojím a denne spotrebuje až päť litrov vody,“ hovorí pani Margita.

„V zimnom období ho jednoducho zrežem, korene taktiež orežem z každej strany a doplním kvetináč s čerstvou zemou. Prezimuje v chodbe pri ohrievači. Najkrajší je v júli a napočítala som na ňom viac ako sto kvetov. Vôňa kvetov, ktoré neraz i pohladím, mi pripomínajú more a dodávajú akúsi pozitívnu energiu. Často sa s nimi rozprávam, vyžalujem, ale to len potichu, aby susedia nepočuli,“ zakončila príbeh o gréckom muškáte pani Ferenczová.

Odvtedy, čo muškát z Grécka po prvýkrát zakvitol, uplynulo viac ako desaťročie. Márne sa pani Margita pokúšala zo stoniek muškátu vypestovať ďalšie exempláre, tie narástli iba do bežnej výšky. Niekoľko ich rozdala aj známym, ale ani tým sa to nepodarilo. Bohvie, prečo. Sama si to vysvetľuje tým, že pôvodná stonka bola darovaná z lásky a na znak priateľstva.

Na dvore vyrástla obrovitá tekvica

Keď pani Bodnárová z Gočaltova dostala od známych z východného Slovenska niekoľko semiačok tekvice, ani netušila, čo za „obor“ sa z nich vykľuje. Z desiatich sa jej však ujalo iba jedno a listy sa neskôr pekne pozdĺž plota ťahali dvorom. O päť mesiacov z nich vyrástlo šesť tekvíc.

Syn Bodnárovcov Jarko, ktorý je na invalidnom vozíku mal z okna svojej izby perfektný výhľad a tak tekvice mohol každodenne obdivovať a tešiť sa z ich rastu.

„Tých prvých päť tekvíc sme postupne konzumovali a taktiež niečo rozdali po dedine. Tú poslednú som sa rozhodol zachovať pre okrasu. Tá však rástla a rástla až nadobudla extrémne rozmery. Vážila 78 kg, na šírku merala 193 cm a na výšku dosiahla až 207 cm. Tekvica by určite nadobúdala väčší a väčší rozmer, ale zabránilo jej v tom pokladanie zámkovej dlažby na mieste, kde narástla do takýchto obrích rozmerov. Museli sme preto jej rast prerušiť. Niečo sme opäť porozdávali v obci, niečo odložili do mrazničky na zimu a mamka z nej pripravila vynikajúci ananásovo-tekvicový kompót a prívarok,“ rozpovedal príbeh o nevšednej tekvici Jarko Bodnár.