ROŽŇAVA. Začiatky neboli ľahké a nielen preto, že žien rozhodkýň je v basketbale málo. Najprv rozhodovala školské zápasy. Neskôr prišli problémy s chrbticou, počas ktorých uvažovala o konci kariéry. No vrátila sa na palubovku. Ako hráčke i rozhodkyni jej stále zostala radosť z každého zápasu. Rozhodkyňa Lucia Zlatošová.
Aká bola vaša cesta k basketbalovej rozhodkyni?
„Bola to náročná cesta, pretože s rozhodovaním som začala až na vysokej škole, pričom som školenie absolvovala v zime. Čiže v polovici sezóny a zaradenie bolo dosť zdĺhavé. Môj prvý zápas prišiel až po dlhšej dobe, až ku konci sezóny. Keďže som študovala v Prešove, pomohli mi kolegovia, ktorých som poznala už ako hráčka. Začala som rozhodovať školské a stredoškolské basketbalové súťaže, ktoré mi určite veľmi pomohli v mojich začiatkoch. Väčšinu zápasov som rozhodovala v Rožňave, neskôr v Košiciach a v poslednej dobe aj v Poprade. Jedinou mojou medzerou alebo otáznikom bola operácia chrbtice pred dvomi rokmi, keď som nevedela, či sa k rozhodovaniu ešte vrátim alebo nie. Vtedy som trištvrte roka 'stála ', keďže som bola na PN-ke a aj v kúpeľoch. Po operácii a kúpeľoch sa môj zdravotný stav zlepšil, takže som sa mohla vrátiť k rozhodovaniu. Posledné dva roky som mala mnoho zápasov, ktoré boli prínosom pre moje ďalšie napredovanie. Verím, že moja snaha a moje výkony ma posunú stále vpred.“
Basketbal ste aj hrávali aktívne. Neťahá vás to na „druhú“ stranu?
„Áno hrávala som asi 11 rokov aktívne, potom som mala prestávku a rekreačne som hrávala na vysokej škole a minulý rok som začala trénovať v Košiciach v Tydame. Ako trénerka určite nie, aspoň nie v našom regióne, je to náročná práca, ktorá vám berie aj veľa času. Možno by som zvažovala byť asistentkou, ale ináč nie. Veľa ľudí si myslí, že tréner musí mať družstvo, s ktorým vyhráva. Ale ja si myslím, že to nie je pravda.... Lebo vy ako tréner ste s mládežou dennodenne, učíte ich pravidelnej športovej aktivite a ste jeden tím. Učíte ich správaniu a spolunažívaniu v družstve. Určite je to pekné, keď vidíte úspechy svojich zverencov, ale je to naozaj náročná práca a myslím, že momentálne by som sa takémuto niečomu nechcela venovať.“
Rozhodkýň je v basketbale oveľa menej ako rozhodcov. Ako vás berú kolegovia?
„Ja to vnímam v pohode, nemám s tým problém. Je pravda, že rozhodkýň je málo, ale ono je to také oživenie aj v rámci nášho kolektívu rozhodcov. Možno aj pre hráčov, ale aj pre publikum, ak teda je. Je ťažké zhodnotiť, ako ma berú, pretože ja ako rozhodca sa snažím udržať hlavne disciplínu na ihrisku okrem pravidiel, ktoré sa dodržujú v basketbale. Vždy sa snažím si vybudovať autoritu. A hlavne byť sama sebou.“
Ako vás berú hráči či hráčky? V akých súťažiach rozhodujete? Ktorý bol najvýznamnejší zápas, v ktorom ste rozhodovali?
„Zatiaľ som nemala žiadny konflikt ani s hráčkami, ani s hráčmi. Ak by nejaký nastal, vedela by som to vyriešiť na ihrisku. Takže myslím si, že ma rešpektujú. A berú ma ako rozhodkyňu a osobu, ktorá dozerá na správny a plynulý priebeh hry. Momentálne rozhodujem regionálnu súťaž východoslovenského regiónu, mládežnícke súťaže chlapcov, dievčat a prípravné zápasy žien. Zatiaľ som ešte nemala zápas, ktorý by som považovala za najvýznamnejší. Jeden z takých zápasov, ktoré ma tak povzbudili, bol prípravný zápas U16 chlapcov proti extraligovým hráčom v Basketlande v Leviciach, ktorého som sa zúčastnila aj ako trénerka minulého roku. Ku koncu sezóny tohto roku som mala skvelý zápas v Poprade, kde som rozhodovala síce mladšie žiačky, ale bol to skvelý zápas o postup na majstrovstvá Slovenska.“
Čím vás zaujalo rozhodovanie zápasov, aké sú vaše plány do budúcnosti?
„Basketbal ma zaujal tým, že je to kolektívny šport, kde hru riadia aj rozhodcovia a sú svojím spôsobom aj športovci, pretože sú aktívni činitelia. Po ukončení mojej aktívnej činnosti hráčky som chcela ostať pri basketbale, preto som sa dala na rozhodovanie. Bol to jediný spôsob, ako stále ostať pri basketbale, ale zároveň aj spoznávať ľudí, ktorí tento šport majú radi. Ako hráčka som nedostala veľa príležitostí, takže som sa dala na túto cestu. Basketbal bol a je vždy moja srdcovka či už ako hráčky alebo aj ako rozhodkyne. Vždy sa teším z každého zápasu. Tento mesiac Výkonný výbor Združenia basketbalových rozhodcov nominoval rozhodcov na školenie rozhodcov II. triedy, kde som nominovaná aj ja, čiže z tohto úspechu sa teším, bolo to šesť ťažkých rokov. Ale nemôžem ešte nič konkretizovať, verím, že budem napredovať v kolektíve basketbalových rozhodcov.“
Autor: pp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
