Neskôr ako študentka drevárskej priemyslovky v Spišskej Novej Vsi, odbor nábytkárstvo, mohla dokonalejšie spoznať vlastnosti a techniky spracovania dreva.
ŠTÍTNIK. V nábytkárstvom priemysle však nenašla uplatnenie, nakoľko zamestnávatelia v tomto odbore uprednostňujú hlavne mužskú časť pokolenia.
Profesiu tak zamenila za koníček, ktorému sa venuje už šestnásť rokov. Vyrezávaním a vytesávaním vytvorila desiatky rôznych figúrok, reliéfov a plastík.
Rezbárstvu sa začala venovať intenzívnejšie ešte počas pobytu v Košiciach, kde si v paneláku v kočikárni zriadili so susedom, ktorý vyrezával pažby na historické zbrane, malú dielničku.
„Rezbársky stôl mi v tom čase vyrobil otec, ktorý bol takým všemajstrom. Stôl má vyklápaciu vrchnú plochu, na ktorom sú osadené tri druhy upínakov, do ktorých sa upínalo drevo. Samotné náradie ako rôzne dlátka, kladivká, rezací nôž, hoblíky mi taktiež zakúpil otec a neskôr pri rôznych príležitostiach som postupne do daru dostávala ďalšie pracovné pomôcky.“
Drevo z ovocných stromov je najkrajšie
Drevo má v porovnaní s inými materiálmi množstvo výhod. Je vcelku ľahké, pružné a ľahko spracovateľné. Je však nestabilné a má rôzne mechanické vlastnosti. Výber dreva je teda dôležitý.
„Lipové drevo je najvhodnejšie pre začiatočníkov, ktorí prakticky vyrezávajú na kolene. Toto drevo je mäkké, dobre sa tvaruje a neštiepi sa. Pri práci na rezbárskom stole najradšej používam drevo z ovocných stromov ako orech, hruška a jabloň. Majú krásnu farbu, štruktúru, rez je hladký a nevyžaduje náročnejšiu povrchovú úpravu. Drevo z hrušky je síce tvrdé, ale má krásny ružový nádych a nemusí sa moriť. Podobné vlastnosti má orech, ktorý v záverečnej fáze výroby stačí natrieť včelím voskom a vyleštiť ovčou vlnou. Niektoré výrobky sa môžu taktiež natrieť ebenovým moridlom.“
Skôr než vznikne akékoľvek dielko, inšpirácia je najdôležitejšia.
„Prakticky každý reliéf či plastika má svoju históriu. V Košiciach silne motivujúcim bol pre mňa človek, ktorý dennodenne postával pred Dómom sv. Alžbety a mal všetky črty 'pravého' žobráka. Mal palicu, dlhú bradu, kabát. Tento námet mi poslúžil na výrobu jednej z prvých plastík, ktorú som nazvala Košický žobrák.“
Námety si uchováva iba v pamäti
Samotné práce, ktoré z rúk Martiny uzrú svetlo sveta, sú do konečnej podoby vypracované iba na základe vizuálnej pamäti.
„Námet si zafixujem do pamäti a nepoužívam žiadny nákres ani náčrt. Začnem hneď po povrchovej úprave vyrezávať. Samotné dielko je tak o to cennejšie, ako keby bolo vyrobené na základe nejakej šablóny. Najdôležitejšie však je držať sa zásady: dvakrát meraj, raz rež. Talent a usilovnosť sú však základom pri tejto ľudovoumeleckej práci.“
V budúcnosti chce námety čerpať hlavne z prostredia, v ktorom žije. „Chcela by som moje dielka motivovať životom obyvateľov zo Štítnika, okolitou prírodnou scenériou a taktiež je mojím snom vyrobiť drevený betlehem.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
