Poručíčka Henrieta Deáková a poručíčka Petra Dudžáková, ktoré slúžia v Rožňave, boli súčasťou ženského kvarteta, ktoré sa v júni po polročnej službe vrátilo z Afganistanu. Slovensko sa tak definitívne zaradilo k armádam väčšiny krajín NATO, ktoré do operácie ISAF vysielajú nielen mužov.
ROŽŇAVA. Aj obe poručíčky sa v piatok 29. júna zúčastnili na slávnostnom nástupe v Michalovciach, kde minister obrany Martin Glváč vyznamenal medailami za službu v nebezpečnej operácii aj poručíčky Hennrietu Deáková a Petru Dudžákovú.
„Ak chcem, aby muži rešpektovali mňa, ja rešpektujem ich. Aj vo svojom útvare v Rožňave sa snažím byť pre podriadených profesionálnym vzorom - od rannej rozcvičky a fyzickej kondície až po odbornú pripravenosť,“ hovorí poručíčka Deáková.
Vraví, že práca v stále prevažne mužskom prostredí jej už vôbec nepríde cudzia, aj keď doma vyrastala so sestrou.
„Obaja rodičia, ale hlavne otec, je na mňa iste hrdý. Ani jeho, ale ani svojich nadriadených sa snažím nesklamať,“ povedala nám na jar ešte v Afganistane vyšportovaná dôstojníčka.
Poručíčka, ktorá titul bakalár získala na Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši a titul inžinier na Technickej univerzite v Košiciach, mala v Kandahare pozíciu starší dôstojník multifunkčnej ženijnej roty.
Na základni zabezpečovala s dodávateľmi servis vozidiel. Starala sa o prísun pohonných hmôt, rokovala o dodávkach náhradných dielcov a techniky so Slovenskom.
„Mala som obavy, či to zvládnem, pretože logistika nie je moja pôvodná odbornosť. Celkom rýchlo som sa však dostala do problematiky. Aj v tomto je pre mňa účasť v misii veľkým prínosom,“ konštatuje žena, ktorá doma v Rožňave velí veliteľskej čate batérie podpory velenia raketometného oddielu. Pritom velí chlapom.
Poručíčka Hennrieta Deáková – to je aj posilňovanie, beh, cyklistika, turistika či hra na klavíri. Pravdaže, ten klavír ju čakal doma – v Afganistane sa musela zaobísť bez neho. A nielen ten.
V Rožňave ju čakal aj jej priateľ. Tiež profesionálny vojak: „Bol už v misii v Bosne a Hercegovine. Klamala by som, keby som tvrdila, že mi nechýbal, no práve preto, že je vojak, bral moje vycestovanie absolútne prirodzene. A iste nie je posledné. Ani moje a ani jeho...“
Po návrate je plná skúseností. „Keď príde človek späť domov, na Slovensko z krajiny, akou je Afganistan, zdá sa mu jeho domovina ešte oveľa krajšia, pohostinnejšia a pôvabnejšia ako pred vycestovaním.“
Splnila si sen o vojenskej uniforme
Aj poručíčka Petra Dudžáková zažila v Kandahare niekoľko desiatok raketových útokov na základňu KAF. Po signále nasledovalo okamžité zaľahnutie k zemi.
Treba si kryť hlavu a následne utekať do krytu. Zvykla si. Napokon, aj ona snívala o armáde od detstva. Jej cesta do uniformy však nebola priamočiara. Keď chcela ísť na vojenské gymnázium, dievčatá nebrali. No a v roku 2000 sa jej nepodarilo dostať na vojenskú akadémiu.
Petra preto vycestovala do Británie. Tri roky sa tu v rodinách starala o deti. Stále však vedela, čo chce. Jej sen sa splnil.
Napokon vyštudovala vojenskú akadémiu. Je inžinierka so špecializáciou na zbrane a muníciu.
„V akadémii nás začínalo v ročníku okolo 150 a skončilo nás 80. Už vtedy mi bolo zrejmé, že ak sa chce žena v uniforme presadiť, musí byť silná a cieľavedomá osobnosť,“ konštatuje poručíčka, ktorá má až 11 príbuzných so skúsenosťami profesionálneho vojaka.
Vo svojom domovskom útvare v rožňavskom prápore radiačnej, chemickej a biologickej ochrany je dôstojníčka skupiny plánovania a operácií.
V rámci nášho kontingentu v Afganistane pôsobila na základni KAF ako styčný dôstojník v Joint Defence Operation Centre (JDOC - Spoločné obranné operačné centrum). Podieľala sa na koordinácii súčinnosti našej strážnej jednotky, ženistov a vojakov smerom k medzinárodnému veliteľstvu.
„Na JDOC som pracovala s Američanmi, Britmi, Francúzmi, Bulharmi či Rumunmi. V službe som bývala každý deň sedem dní v týždni. Bolo to náročné, ale je to aj mimoriadne obohacujúce,“ konštatovala poručíčka.
O voľnom čase hovoriť nemohla, ale ak predsa len mala chvíľku voľna, zašla do posilňovne, prípadne s kolegyňami na kávu. Štvorlístok na krku od mamky a plyšová rybka Nemo jej pripomínali rodinu.
„Afganistan nie je ideálna dovolenková destinácia, pretože popri teple mám osobne rada aj more,“ zažartovala poručíčka Petra Dudžáková. No ako dodala, do Rožňavy sa vrátila s veľkými skúsenosťami, ktoré by jej mali napomôcť aj v rámci jej kariérneho rastu.
Pripravujú sa ďalší
Slovenskí vojaci v operácii ISAF strážia vojenské základne, cvičia afganských vojakov a policajtov, likvidujú nastraženú muníciu a pracujú v provinčných rekonštrukčných tímoch.
Tak, aby pomohli domácim obyvateľom a zároveň podporili afganskú vládu, ktorá postupne prevezme kontrolu nad celou krajinou, nakoľko v roku 2014 sa má operácia ISAF ukončiť. V Afganistane je v súčasnosti približne 350 slovenských vojakov.
A to, že Afganistan naďalej zostáva pre slovenské ozbrojené sily v zahraničí prioritou číslo jeden, potvrdil aj po tohtoročnom summite NATO v Chicagu minister obrany Martin Glváč. Na tejto úlohe sa bude podieľať aj raketometný oddiel z Rožňavy.
V decembri totiž viac ako 70 ľudí z tohto oddielu vycestuje do Afganistanu. „Na prelome septembra a októbra našich vojakov čaká záverečné sústredenie v Ruskej Novej Vsi. Pre náš oddiel je to prvé vyslanie do ISAF v takomto vysokom počte, hoci aj v minulosti sme obsadzovali jednotlivé pozície. A to samozrejme nielen v Afganistane, ale aj v iných operáciách a misiách,“ povedal nám veliteľ raketometného oddielu podplukovník Zoltán Farkaš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
