Štartovali v kategóriách U15 a U14. Lepšie im vyšla jeseň, no hoci na jar trochu strácali, v súťaži pravdepodobne zostanú aj v budúcej sezóne. Prihláška je už odoslaná, otáznikom je však finančné zabezpečenie sezóny.
ROŽŇAVA. „Bola to rozpačitá sezóna, ktorá stála veľa síl, hlavne psychických. Po postupe do tejto súťaže sme zvažovali či sa do súťaže ako víťaz prihlásiť. Súťaž je náročná z hľadiska modelu súťaže, počtu hráčov a ekonomického zabezpečenia. Konzultovali sme to s rodičmi detí, ktorí boli za účasť v tejto súťaži z hľadiska kvality súťaže, získania skúsenosti a futbalového rastu ich detí,“ začal tréner mužstva starších žiakov U15 Dušan Pollák.
O to, že to nebude jednoduché sa chlapci presvedčili hneď v prvom kole, keď doma podľahli Tatranu Prešov 1:10.
Postupne sa však zohrávali a dosiahli pár výborných výsledkov aj proti favoritom ako boli MFK Košice či Michalovce.
Prišli však aj problémy. Množstvo zranení a ochorení hráčov ovplyvnilo druhú polovicu jesene ako aj jarnú časť.
„Toľko zranení a ochorení si ako tréner ani nepamätám. Takmer sa rozpadlo mužstvo. Myslím, že sme v kategórii U15 patrili svojimi výkonmi do stredu tabuľky. Škoda už spomínaných zranení a častých zmien v zostave. Chlapci v kategórii U14 to mali ťažké. V tejto kategórii sme hrali s chlapcami U12 a to sa prejavovalo i v zápasoch, kde chlapci nestíhali hlavne fyzicky,“ priblížil D. Pollák.
Úroveň klesla
V najvyššej súťaží pôsobili rožňavskí žiaci už i v predchádzajúcich rokoch. Môžu teda porovnávať.
„Musím povedať, že súťaž išla dole i keď je v nej stále dosť talentovaných hráčov. V predchádzajúcich rokoch naše žiacke družstvá vyhrávali medzinárodné turnaje, dokázali sa vyrovnať špičkovým klubom v Európe, no dnes je situácia iná. Problémov je veľa, od podpory štátu, ekonomiky klubov, záujmu detí, prístupu rodičov, podmienok atď. Ak sa niečo konečne neurobí zo strany štátu, podpory ministerstva školstava, koncepcie športu, tak sa vážne obávam ako bude futbal vyzerať o niekoľko rokov, a to nielen v našom regióne či okrese,“ uviedol D. Pollák.
Aj keď boli hráči o rok či dva mladší, dokázali sa niektorí v súťaži presadiť a rásť aj napriek tomuto hendikepu.
„V tomto smere by som chcel pochváliť kapitána mužstva Filipa Vaška, ktorý je veľkým talentom. Vyrovnanú sezónu mal i brankár Peter Rákai, ktorý patril medzi najlepších brankárov v súťaži. Za negatívne možno považovať vysokú neúčasť hráčov v tréningovom procese i zápasoch z dôvodov zranení, ochorení, ale i samotného prístupu hráčov. Zhoršili sa i vzťahy medzi funkcionármi, rozhodcamia trénermi. Badať to nielen v rámci okresných súťaží, ale i vo vyšších súťažiach, bohužiaľ i v mládežníckom futbale,“ posťažoval sa D. Pollák.
Kríza
Ak sa nedarí v dospelej zložke, tak zákonite sa to postupne odráža i na mládežníckych družstvách. Bohužiaľ v posledných rokoch sa nedarí naštartovať rožňavský dospelý futbal na vyššiu úroveň.
Rožňava si niekoľko rokov vychovávala veľa hráčov z vlastnej liahne a zásobovala hráčmi vyššie súťaže, ale i okolité kluby. Zrušenie dorastu pocítilo nielen A mužstvo, žiacke družstvá, ale i okolité kluby.
„Minulý rok odišlo zo žiackeho družstva sedem hráčov do dorasteneckej ligy resp. ÚTM. Tento rok končí šesť hráčov. Jeden, dvaja pravdepodobne odchádzajú do dorasteneckej ligy, ale čo s ďalšími? Dorastenecké mužstvo je po športovej stránke nevyhnutnosť. Kde však zobrať 16 - 20 tisíc eúr na zabezpečenie aspoň základných vecí, ktoré tvoria doprava a rozhodcovia pre žiacke a dorastenecké tímy. Financie sa zháňajú veľmi ťažko, mesto nedokáže podporovať ani mládežnícke zložky a tak to zostáva na pár fanatikoch, rodičoch detí. Z hráčov, ktorí odchádzajú do ÚTM resp. dorasteneckých líg nemáme ani cent, nakoľko kluby sú oslobodené zaplatením výchovného počas štúdia na strednej ako i vysokej škole. Veľkým prínosom bolo otvorenie športových tried na ZŠ akademika Jura Hronca. To je cesta ako rozširovať členskú základňu a zabezpečovať činnosť mládežníckych družstiev. Rožňavský mládežnícky futbal vychoval a stále vychováva talenty vo veľmi skromných podmienkach, ktoré sú na úrovni okolitých dedinských klubov. Realita je iná ako si niekto myslí... Za pomoci časti sponzorov, rodičov detí sa snažíme deťom vytvoriť aspoň základné podmienky pre futbal,“ priblížil realitu D. Pollák.
V takýchto situáciách niekedy prichádzajú myšlienky na zmenu. „Uvažoval som o nej. Ak mám byť úprimný, tak som unavený okolím, vecami okolo, nie však trénovaním. Futbal a trénovanie mám rád, no cítim, že je potrebné urobiť nejakú zmenu. Ak to príde, bude to veľmi rýchle rozhodnutie. Pracovať v súčasnej spoločenskej situácii plnej závisti, ekonomickej situácii futbalu, prístupu dnešnej generácie detí je čoraz ťažie. Kto si to neskúsil, tak nevie. Futbalu každý rozumie, ale nie každý ho vie robiť,“ uzavrel D. Pollák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
