Na svojej farme má v súčasnosti dvadsať kusov tohto najväčšieho nelietavého vtáka.
KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE. Kladný vzťah k zvieratám nadobúdal od detstva, nakoľko vyrastal na dedine a v tom čase sa na dvore rodného domu ponevieralo a chovalo všeličo.
Ako chlapec pomáhal pri pasení kráv a o niekoľko desiatok rokov neskôr sa dostal takpovediac náhodne ku chovu pštrosov.
„V tom čase som robil jednému majiteľovi chovnej farmy v obci Soľ elektroinštaláciu a zároveň som si prezrel aj farmu. Veľmi sa mi to zapáčilo, a tak som odkúpil dvadsaťdva kusov pštrosov. Bude to už desať rokov, čo je vlastne malým výročím mojej chovateľskej činnosti,“ zaspomínal na počiatky Tibor Szarka.
Kopol ošetrovateľa
Chov pštrosov nie je náročná záležitosť.
„Na mojej farme mám päťdesiatmetrový výbeh s riečnym piesčitým a kamenistým podkladom. Pštros prakticky takmer celý deň konzumuje. Používame špeciálne granuláty a taktiež krmivo od pšenice cez kukuricu, sóju až po slnečnicové semená. V zime seno, neskôr tráva či lucerka. Samozrejme, dôležitá je voda, ale bez nej dokážu vydržať aj týždeň. I napriek tomu, že majú krídla, tie nepoužívajú, ale naopak majú silu v nohách, ktorými v nebezpečenstve kopú smerom dopredu. Stalo sa, že už kopli ošetrovateľa a preto najčastejšie sú pštrosy pri čistení výbehu v oddelenej časti bez bezprostredného kontaktu,“ povedal .
Miki dostal po bitke infarkt
Pštros si pri každodennom kontakte s človekom na jeho prítomnosť zvykne a dokáže sa ľahko aklimatizovať.
„Mal som jedného obľúbenca, bol to šéf a volal sa Miki. Raz ho však mladé pštrosy, ktoré bývajú dosť agresívne zbili, dokopali a dostal sa do takého stresu, že dostal infarkt. Ten sa prejavuje tak, že jedinec chodí ako bez duše s ovisnutým chvostom, neskôr prestane prijímať potravu, sadne si a už nevstane a tak ho musíme utratiť,“ opísal menej šťastnú príhodu.
Pštrosie samice sú vyberavé
Odchoval už niekoľko pštrosíčat, ale ako sám hovorí, stále experimentuje a nedarí sa mu vytvoriť ideálnu rodinu.
„Spočiatku som ich mal všetkých pokope, ale vtedy mladší silnejší jedinci, na jar plní energie, ukopali slabších a tak som mal niekoľkokusový úhyn. Potom som rozhodol o vytvorení triád, čiže jeden kohút a dve sliepky. Problém bol však v tom, že sliepky si vyberajú partnerov a s hociktorým kohútom sa nespária. Ak aj áno, tak to nebolo doslova harmonické, nakoľko okrem niekoľkých kusov mi ďalšie mláďatá uhynuli,“ vysvetlil.
Pomôže farebná loptička
Z mláďat, ktoré ostali vychoval niekoľko pekných exemplárov. Tie boli hneď po znesení vajca samostatne oddelene vychované.
„V prvej fáze ich bolo potrebné hravou formou naučiť prijímať potravu. Robí sa to tak, že do misky s vodou dáme farebnú loptičku, ktorá mláďa zaujme. Ono potom do tej lopty ďobne, pričom sa omočí vo vode a tak zistí, že je to voda, ktorú sa naučí piť. Obdobným spôsobom sa postupuje aj pri prvom prijímaní potravy,“ povedal T. Szarka.
Vajce nasýti takmer celú futbalovú jedenástku
Pštrosie mäso sa vyznačuje nízkym obsahom cholesterolu a znalci ho označujú za mäso gurmánov. Pochúťkou je aj praženica z pštrosieho vajca, ktoré váži takmer 1 800g.
Je výnimočné tým, že má podstatne menej cholesterolu ako slepačie a jedno vajce nasýti v priemere osem až desať ľudí.
„Preto ho zvykneme konzumovať pri príležitostiach, kde sa zíde viac ľudí či kamarátov. Tak naposledy si na ňom pochutnalo naše futbalové mužstvo. Samozrejme, jedno bolo aj pre vedenie a náhradníkov málo, tak som priniesol pre istotu hneď tri vajcia. Nakoľko má veľmi tvrdú škrupinu a chcel som vajcia vyfúkať, musel som použiť vrták a klinec. Vajce by malo vydržať odolať sile človeka s váhou sedemdesiat kilogramov. To som však ešte neskúšal,“ pokračoval T. Szarka.
Je to mýtus
Hovorí sa, že pštros, keď vycíti nebezpečenstvo pchá hlavu do piesku v domnienke, že keď nevidí, nie je videný. Preto sa často prirovnáva aj k niektorým politikom, ktorí, keď dôjde ako sa hovorí na lámanie chleba, sú vo výrokoch zdržanliví, akoby vraveli: “ja nič, ja muzikant“.
„Je to nezmysel. Ako každý vták, aj pštros sa živí prevažne rastlinnou potravou. Nestrká teda hlavu do piesku, len ju prikladá k zemi, aby sa trochu najedol piesku a kamienkov z dôvodu lepšieho mechanického spracovania potravy v žalúdku a trávenia,“ zakončil s úsmevom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
