ROŽŇAVA. „Keď sme boli deti, vyrábali sme zo škatuliek hračky. Autíčka, mlyn alebo vlaky,“ zaspomínal si Tibor Roxer. „Ale to boli ešte drevené škatuľky.“
Prioritou v jeho zbierke sú zápalkové nálepky. „Doma ich mám v albumoch okolo 35–tisíc.“
Špecializuje sa však len na slovenské a české nálepky. Zahraničných má veľmi málo. Svoju zbierku má uskladnenú na viacerých miestach svojho bytu. „Časť mám na chodbe v skrini, ďalšiu v spálni v jednom regáli,“ pousmeje sa zberateľ.
K všetkým, ktoré má vo svojej početnej zbierke, má určitý vzťah. Žiadnu nevyvyšuje nad ostatné a ani žiadna nie je jeho srdcu najbližšia. „Mám aj starú, približne 130–ročnú nálepku. Pochádza z Bytče. Sú to tzv. murárske zápalky,“ vysvetľuje.
Za zber papiera dostali nálepky
Všade, kde bol, sa pýtal na zápalkové škatuľky. Keď ich mali, neváhal a hneď si ich kúpil. „Zbieral som ich dokonca aj na vojenčine. Bol som v pohraničnej stráži,“ pousmial sa.
Na jeho zberateľskú vášeň vždy mysleli aj najbližší. Ešte keď bol dieťa, jeho mamka robila na starej železničnej stanici.
„Mamka mi vybavila zápalkové škatuľky aj od železničiarov. Keď prišli ďalší raz, tak mi ich už doniesli,“ Ako sám povedal, veľmi si to vážil. Zápalkové nálepky sa kedysi získavali oveľa jednoduchšie. „Keď som mal tak 9 až 10 rokov, odniesli sme do zberu papier a zaň sme dostali práve tie zápalkové nálepky.“
Filumenisti majú svoj zväz
„O zápalkách a nálepkách sa dá rozprávať celý deň. Každá je iná,“ prekvapil nás. Toto zberateľstvo je jeho veľká vášeň, čím nás utvrdil aj počas svojho rozprávania.
Mal už obdobia, keď s tým chcel prestať, ale vždy ho to prešlo. „Predstavte si, že nebudete jesť. Niečím takým sú pre mňa nálepky. V lete mám záhradku a v zime túto zábavku,“ dodáva s úsmevom.
Filumenisti, ako sa nazývajú zberatelia zápalkových nálepiek, majú svoj zväz. „Momentálne máme 62 členov.“
Aby bolo jednoduchšie sa k zápalkovým nálepkám dostať, organizujú sa burzy. „Najprv boli tieto burzy v Banskej Bystrici, neskôr to preložili do Žiliny,“ povedal T. Roxer.
Keďže na Slovensku je zberateľov málo, organizujú tieto burzy len raz za 3 roky. „V Čechách robia niečo stále,“ priznáva.
Za svoju najdrahšiu nálepku dal kedysi T.Roxer 70 korún. „Existujú aj také, ktoré stoja aj okolo 20 eur.“
Tie však nevlastní. Všetky nálepky, ktoré stáli kedysi viac ako 20 halierov, sú uvedené v cenníku. A ako sám priznal, ešte mu nejaké chýbajú.
K svojej početnej zbierke má už vytvorený určitý vzťah. Jej hodnota je však malá. „Moja zbierka má skôr veľkú zberateľskú hodnotu,“ vysvetlil na záver.
Autor: tin
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer