Národná kultúrna pamiatka, jeden z najzachovalejších, najvýznamnejších a najkrajších hradov na našom území, prvé múzeum v Rakúsko-Uhorsku s jedinečnými historickými zbierkami nevyčísliteľnej hodnoty, odolal povstaniam a rabovaniam, prežil pätnásťročnú, tridsaťročnú, prvú i druhú svetovú vojnu. Teraz, 679 rokov od prvej písomnej zmienky, takmer ľahol popolom.
Stačili minúty
Zbierky
Pomoc Krásnej Hôrke
Čísla zriadených účtov na pomoc obnovy hradu Krásna Hôrka
Slovenské národné múzeum - 7000443743/8180 alebo zo zahraničia IBAN SK20 8180 0000 0070 0044 3743, SWIFT SUBASKBX Združenie miest a obcí Horného Gemera - 5026566857/0900 nadácia Linaje - 2920872310/1100 Karpatská nadácia - 2924872414/1100 alebo SMS na číslo 877 s textom DMS KRASNAHORKA. Cena SMS je jedno euro.
Požiar vypukol v sobotu minulý týždeň okolo pol druhej popoludní. Horieť začalo kdesi na úpätí hradného kopca. Silný juhozápadný vietor bleskurýchlo hnal plamene k hradu.
Skupine turistov sa práve končila prehliadka. Aj si fotili oheň a dym v Podhradí.
O chvíľu už bežali o život.
„Trvalo to pár minút a horela celá strecha. Šindle sa chytili od iskier, ktoré z horiaceho kopca nafúkal vietor,“ vysvetľuje strážnik hradu Eugen Kiss.
Šesťdesiatriročný pán z Krásnohorského Podhradia je aj niekoľko dní po pohrome v šoku. Nestihol ani nasadnúť do svojho Renaulta zaparkovaného pred hradnou bránou.
„Čo tam po aute, keď som videl tú tragédiu!“
FOTO PRE SME - MÁRIA SKOKANOVÁ
Puknuté srdceStarosta Krásnohorského Podhradia Peter Bollo sa v sobotu popoludní práve chystal na cestu do Bratislavy. V centrále Mosta-Hídu mal stráviť dlhú volebnú noc.
Akurát vychádzal zo sprchy, keď mu zavolal známy, že horí hradný kopec. Hneď zvolal dobrovoľných hasičov z dediny a informoval hasičský zbor v Rožňave: „Kým som sa obliekol, horela aj strecha. Naši boli v priebehu štyroch-piatich minút na mieste, začali oheň hasiť, ale vlastnými silami na to nestačili. Vietor sa tak do toho oprel, že nemali šancu.“
Na pomoc prišli aj hasiči z Dobšinej, Moldavy nad Bodvou a Košíc. Plamene sa im podarilo do večera uhasiť.
„Srdce mi pukalo, pre slzy som ani nevidel, nič strašnejšie som v živote nezažil.“
Ďalší požiar
Fakty o Krásnej Hôrke
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1333. Hrad je súčasťou Múzea Betliar. Je zamerané na vývoj bytovej kultúry uhorskej šľachty v 18. a 19. storočí. Okrem hradu ho tvoria expozície umiestnené v pôvodných historických objektoch v kaštieli Betliar a v Mauzóleu Dionýza a Františky Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí. Po roku 1857 gróf Juraj Andrássy zriadil z pôvodného zariadenia hradu, zo zachovaných zbraní a výzbroje v niekoľkých miestnostiach rodové múzeum. Zbierky boli sprístupnené v roku 1867. Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili svoje majetky v roku 1944. Dekrétom prezidenta republiky č. 108/1945 štát skonfiškoval kaštieľ a hrad aj s celým areálom prevzala do svojej správy Československá republika. Komplexná obnova pokračovala v rokoch 1989 – 1994. Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí 21. mája 1994 bola slávnostne sprístupnená expozícia kaštieľa s názvom Bytová kultúra šľachty v 18. a 19. storočí. Od 1. júla 1996 sa špecializované Múzeum Betliar stalo súčasťou Slovenského národného múzea.
Zdroj: www.snm.sk
Polícia hneď v prvý deň vylúčila podozrenie, že by požiar vznikol vypaľovaním trávy.
Kriminalisti vypátrali a usvedčili dvoch maloletých chlapcov – 11-ročného Ondreja a o rok staršieho Ivana.
Obaja sa priznali, usvedčili ich aj svedkovia a znalec. „Podľa experta páchateľmi označené miesto činu bolo ohniskom požiaru,“ konštatovala krajská hovorkyňa polície v Košiciach Jana Mésarová.
Chlapci si chceli zapáliť ohorok cigarety, ktorý našli cestou na ihrisko. Od zápalky sa chytila tráva. Oheň sa snažili zadupať a keď sa im to v silnom vetre nepodarilo, ušli.
Hneď v ten deň sa na verejnosť dostala informácia, že pochádzajú z rómskych rodín. V obci vzbĺkol ďalší požiar. K žiaľu nad obrovskou stratou sa pridružil hnev.
Rómovia z osady sa obávajú pomsty. Od soboty strážia vyzbrojení svoje obydlia. „Čo od nás chcú? Veď tí chlapci nie sú ani od nás,“ kričí mladá žena.
Zareagoval aj vodca Ľudovej strany Naše Slovensko Marián Kotleba. V nedeľu by sa mal stretnúť s prívržencami pod hradom Krásna Hôrka. „Nedovoľme Rómom zničiť našu minulosť,“ odkazujú.
Zrejme svoju minulosť v duchu stotožňuje s rodom Andrássyovcov, ktorí hradu vládli až do roku 1944. Štát ho skonfiškoval o rok neskôr.
Škola pod ochranouV pondelok po požiari neprišli do Základnej školy v Spišskom Podhradí zhruba dve tretiny detí.
Škola má viac ako 80 percent žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. „Rodičia ich nepustili, boja sa, že im niekto ublíži,“ vysvetľuje riaditeľ Ladislav Mikula.
Chýbali aj Ondrej s Ivanom. Riaditeľ navrhol ich rodičom, aby radšej ostali doma.
„Sú to bezkonfliktní chlapci zo solídnych rodín. Úprimne ich mrzí, akú hlúposť vyviedli, prenasledujú ich výčitky, psychicky sú na tom dosť zle. A rovnako ich rodičia. Jednou rukou by som ich mal potrestať, druhou ich musím chrániť. Vidím z okna, čo spôsobili. Som z toho zhrozený, ale život ide ďalej. My tu kotlebovcov nepotrebujeme.“
Telocvičňa školy sa zmenila na provizórnu armádnu nocľaháreň. Vojaci, ktorí spolu s policajtmi strážia hrad a exponáty uložené v kultúrnom dome, spia v spacákoch na žinenkách.
„Aspoň sme pod ochranou,“ usmieva sa riaditeľ.
FOTO - TASR
Profesionálny zásah„Stála som tam ako prikovaná. Slzy sa mi liali po tvári, nevedela som zo seba vydať ani hláska,“ spomína na sobotňajší požiar riaditeľka Múzea Betliar Eva Lázarová.
Našťastie obavy z definitívneho konca pýchy Slovenska sa nenaplnili. Deväťdesiat percent vzácnych exponátov sa podarilo zachrániť.
„Klobúk dolu pred hasičmi. Zasiahli naozaj ako profesionáli.“
Pracovníkov múzea pustili do interiéru z bezpečnostných dôvodov až v pondelok popoludní. Do štvrtka sa im podarilo zabaliť a previezť do bezpečia v depozitoch Východoslovenského múzea a Slovenského technického múzea v Košiciach takmer sedemdesiat percent zbierok.
Veľké kusy nábytku, kachľové pece, vstavané skrine ostanú na mieste, len ich musia chrániť pred poškodením. Vyše 300-ročnú múmiu Žofie Serédyovej, manželky Štefana Andrássyho I., ktorá je najstaršou mumifikovanou ženou na Slovensku, presťahovali z kaplnky do hrobky. Transport by ju mohol poškodiť.
Plamene roztavili tri bronzové zvony, zničili zbierku vzácnych tureckých zbraní a exponáty v gotickej časti hradu.
„Teraz je najdôležitejšie provizórne zastrešiť hrad, aby nedošlo k ďalším škodám. Ja verím, že do konca tohto roku sa nám podarí uviesť pamiatku do pôvodného stavu.“
FOTO SME - MIKULÁŠ JESENSKÝ
Slzy oheň neuhasiaCelkovú obnovu bude potrebovať okrem strechy aj gotický palác a kongregačná zasadačka, kde sa prepadol strop. Ďalšie škody na objektoch zisťujú pamiatkari z Rožňavy.
„Žiadne slzy oheň neuhasia. Musíme konať,“ hovorí šéfka rožňavského pracoviska Krajského pamiatkového úradu Eva Šmelková.
Našťastie pamiatkari majú kompletnú projektovú dokumentáciu z obnovy hradu z 80. rokov minulého storočia. Na jej základe vedia v krátkom čase pripraviť nové projekty.
„Z našej strany sa dá pustiť do opravy v krátkom čase, možno aj za mesiac. Nebude to lacná záležitosť, ale na národnú kultúrnu pamiatku, majetok štátu, peniaze by sa mali nájsť.“
Hrad Krásna Hôrka je našťastie poistený. Náklady na opravu by teda mala kryť poistka. Podľa ministra kultúry Daniela Krajcera suma by nemala presiahnuť 11,1 milióna eur. Ministerstvo je pripravené až do likvidácie udalosti financovať opravy z vlastných zdrojov.
FOTO SME - MIKULÁŠ JESENSKÝ
Fotografie z katastrofálneho požiaru Krásnej Hôrky
Pozrite si fotogalériu >>
Omyl ministraŠéf rezortu kultúry Daniel Krajcer sa ponáhľal na Krásnu Hôrku hneď po vypuknutí požiaru.
Ako uviedol, ťažké srdce má na ochranárov. Podľa neho aj oni prispeli k požiaru, pretože nesúhlasili s vytvorením bezpečnostného pásma okolo hradu a nedopustili výrub krovín na hradnom kopci.
Riaditeľ Správy Národného parku Slovenský kras Ján Kilík sa domnieva, že došlo k omylu. Hradný kopec totiž nie je súčasťou národného parku, platí na ňom prvý, najnižší stupeň ochrany. V praxi to znamená, že keď chce štát ako vlastník hradu vyčistiť jeho okolie od porastov, stačí mu súhlas obecného úradu.
Na správu národného parku sa s touto požiadavkou nikto neobrátil minimálne desať rokov. A keby aj, riaditeľ nevidí dôvod, prečo by mu povolenie nevydali.
Ani najtvrdší chlapi z Podhradia sa pri pohľade na ničivé plamene neubránili slzám. Akoby stratili najbližšieho. A smútok zrejme tak skoro neprebolí.
„Keď som išiel na vojenčinu, vložil som si do peňaženky fotografiu hradu, nie svojej frajerky. Celé generácie bol súčasťou nášho života. Teraz akoby mi niekto zobral časť duše, srdca. Ani som v sobotu nevolil. Bol som hore pri požiari. Viac si cením náš hrad ako našich politikov,“ delí sa o pocity 48-ročný Peter Lázár.
Ako vyzerá Krásna Hôrka po požiari zvnútra
Pozrite si fotogalériu >>
Hradu vládli skutoční šľachticiČerstvý šesťdesiatnik Peter Horváth žije dlhé roky v Košiciach, ale spomienky na detstvo si spája s Krásnou Hôrkou, kde vyrastal.
Jeho praotec bol správcom rodového múzea Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí, starý otec robil kočiša u grófa Dionýza Andrássyho, stará mama kuchárku v kaštieli i na hrade.
Z babkinho rozprávania si pamätá, že dedko každý rok dostával od grófa nové čižmy, ktoré nevedel znosiť, a tak ich na povale viselo zo tridsať párov, ako mu gróf nechal ušiť sviatočnú uniformu, na ktorej babka až do smrti sidolom leštila nádherné medené gombíky.
„Keď zomrela manželka Dionýza Andrássyho, nechali mu ušiť aj smútočný oblek, ktorý sa zhodou okolností dostal do Národného múzea v Prahe. Starý otec ju viezol na poslednej ceste. Bol v dnešnom ponímaní grófov osobný vodič. Ale pracoval aj na zvoze úrody a iných robotách.“
Kráčame spolu lesným chodníkom povyše horného konca Krásnohorského Podhradia. Z pôvodného kamenného portálu sú len rozvaliny. Kedysi tu bol údajne vstup do parku, ktorý Andrássyovci nechali vybudovať.
Zrazu stojíme pred skalou, na ktorej je pripevnená čierna mramorová tabuľa z roku 1898. Zo štyroch bronzových úchytov ju pridržiava už len posledný.
Na počesť zakladateľov penzijného fondu, grófa Dionýza Andrássyho a jeho manželky Františky, ju nechali nainštalovať vďační obyvatelia Podhradia.
„Bol to zrejme prvý penzijný fond v Rakúsko-Uhorsku a možno aj v Európe,“ hovorí Horváth.
Dionýz z fondu podporoval chudobných, zamestnancom a ich deťom prispieval na obuv a oblečenie, keďže mal stáda kráv a oviec, ktoré spásali aj hradný kopec, pod hradom im pravidelne rozdával mlieko.
„Keď si zobral Františku, speváčku bez šľachtického pôvodu, rodina ho vydedila. Nakoniec sa však k dedičstvu predsa len dostal. Zveľaďoval zbierku v rodovom múzeu, stal sa z neho naozaj veľkorysý filantrop. Uvedomoval si, že nesie zodpovednosť nielen za seba, ale aj za ľudí, ktorí preňho pracujú. Je dôkazom, že slovo šľachtic je od slova šľachtiť, že šľachta bola nositeľom vzdelania a kultúry.“
Podľa dobových dokumentov Krásna Hôrka naposledy vyhorela v roku 1817 po zásahu bleskom. Najnevyhnutnejšie opravy dala urobiť po roku 1820 stará mama Dionýza, vdova po Štefanovi Andrássym III. Mária Festetichová.
V obnove hradu pokračoval Dionýzov otec Juraj Andrássy, zakladateľ prvého múzea v Rakúsko-Uhorsku, ktoré verejnosti sprístupnili v roku 1906. Gróf Juraj údajne presvedčil štyroch Cigánov, vyučených kováčov, aby sa s rodinami presťahovali do Podhradia. Potreboval ich na výrobu skôb, klincov a iného spojovacieho materiálu potrebného na stavbu novej strechy.
Petra Horvátha sobotňajší požiar dojal: „Hrad Krásna Hôrka od nepamäti patrí k Podhradiu a Podhradie k hradu. Pre generácie ľudí znamenal pocit istoty a bezpečia. Dnes je spomienkou na dávnu i nedávnu minulosť. Poznajú ho generácie Slovákov, Čechov, Maďarov, ľudí z celého sveta. S požiarom akoby zhorela aj časť nášho života.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
