Aj napriek tomu sa ľudia na dedinách stretávali a tieto chvíľky si spríjemňovali nielen rozprávaním.

GEMER. Na dedinách sa kedysi dievčatá stretávali tri nedele po sebe a spievali piesne s tematikou Jozefa. Väčšinou sa to dialo na kopci blízko dediny, kde zakladali ohníky alebo vatru. Rovnako sa pri nich zdržiavali aj mládenci, ale do spevu sa nezapájali.

„U nás je toto na štýl akoby vyháňania Moreny, toho zlého a očakávanie príchodu jari. Väčšinou sa jozefovské spevy spievali v evanjelických obciach,“ ozrejmila situáciu Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska (GOS) v Rožňave.

Svätili sa bahniatka

V predveľkonočnom období sa zvyky sústreďovali na tri nedele. Prvá bola Stručková, ďalšia Smrtná alebo nazývaná aj Čierna a Kvetná. „Na Smrtnú nedeľu sú zaznamenané chodenia s Hanou. U nás to ale bolo len v troch dedinách. V Rakovnici, Bystrom a v Ochtinej,“ spresnila M. Hlaváčová.

Na kvetnú nedeľu sa v katolíckych oblastiach svätili bahniatka. V každom dome si ich odložili a pri búrke trochu z nich hodili do ohňa. Slúžilo to na zahnanie búrky. Dievčatá si natrhali najkrajšiu kytičku, aby s ňou mohli ísť do kostola.

„V inom prostredí zase plietli reťaze, ale len dievčatá. Dve z nich spravili z rúk bránu a ostatné prešli držiac sa za ruky, popritom si stále pospevovali piesne, veď v nedávnej dobe bol spev každodennou záležitosťou.“

Pastieri v noci zakopali vajíčko

„Zelený štvrtok bol tradične dňom prvého výhonu,“ pokračuje v rozprávaní M. Hlaváčová. V dedinách Slanskej doliny ozdobili býka vencom z púpavy alebo papierových ruží. Ovinuli im ich okolo rohov, chvosta alebo mu dali uterák z domáceho plátna. Pastier ho následne previedol po obci podľa toho, ako išli cesty.

„Na vhodnom mieste, napr. kde cesta viedla medzi svahmi alebo kde nemohol odbočiť dobytok, pastieri ešte v noci zakopali vajíčko, jeden alebo tri prúty z brestu, šípu, liesky, hlinu z troch hrobov, kus lana použitého pri spúšťaní truhly do hrobu, zámok, reťaz, ktorý mal dobytok chrániť od zlého, prispieť, aby sa stádo držalo dovedna, aby sa rozmnožilo.“

Pre väčšinu ľudí bol dobytok jedným z hlavných zdrojov obživy. To vysvetľuje dôvod, prečo robili ľudia magické obrady. Tým sa zabezpečila ochrana zvierat a ich hojný rast.

„Pastieri zvykli hovädzí dobytok prenášať cez rôzne magické predmety na prahu stajne, okrem toho ich aj okiadzali posvätnými rastlinami alebo prehnali stádo popri ohníku na kraji cesty.“ Keď stádo prechádzalo cez most, švihli niekoľkokrát bičom a tým vyhnali strigy. Po tom, ako vyhnali kravy, vyháňali aj ošípané a husi. „Zelený štvrtok býval na dedinách rušným a veselým dňom, pastieri trúbili, plieskali bičmi, v obciach poslednýkrát zazneli zvony, behali chlapci s rapkáčmi,“ dodala M. Hlaváčová.

Pranostiky z Gemera

19. 3. - Ak sa do Jozefa s vetrom sneh vyduje, peknú k Veľkej noci chvíľu prorokuje.
Koľko dní pred Jozefom teplo, toľko po ňom zima.
Ak je na Jozefa mráz, bude hojne ovocia.
Na Jozefa mráz , bude ovos dobre rásť.
Jozef - základ jari.

20. 3. - Na svätého Jáchyma, skončila sa už zima.

Suchý marec, mokrý apríl, studený máj, vrchovaté stodoly a sena plný háj.

Keď je v marci veľa vetrov a v apríli veľa dažďov, nasleduje pekný máj.

Ak marec orie a apríl je studený, mnohé vetry nesú máj krásne zelený.

Ak v marci kukučka kuká a bocian klepotá, dočkáme sa teplého leta.

Vidíš v marci chlapa nahatého, volíš vidieť vlka chlpatého.

Marcový prach a májové blato, to je sedliakovi nad zlato.

Kto v marci blchu nezabije, môže v lete spokojne spať.

Suchý marec, mokrý máj, bude žitko ako háj.

Keď je marec teplý, je apríl chladný.

Marec bez vody, apríl bez trávy.

zdroj: GOS

Autor: tin

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer