Popolcová streda ukončuje fašiangové obdobie. Kedysi boli preň typické sprievody masiek celou dedinou aj tanečné zábavy, ktoré ho napokon ukončili.
GEMER. Koniec fašiangov sa označuje termínom Popolcová streda alebo tiež Škaredá streda. V tento priestupný rok vyšla na 22. februára. Je to presne 40 dní pred Veľkou nocou. Pre mnohých ľudí toto obdobie nie je ničím výnimočné. Ale čo počas týchto 40 dní robili naši predkovia?
„U nás na takzvanú Škaredú stredu ženy striehli na mužov, a keď sa im niektorý dostal do rúk, natreli ho sadzami,“ začala svoje rozprávanie Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Typické boli aj sprievody masiek celou dedinou, čím sa ľudia rozlúčili s fašiangovým obdobím.
Prevarené víno s cukrom a vodou
Počas obdobia medzi fašiangami a Veľkou nocou sa nemohli konať zábavy, keďže to bolo pôstne obdobie.
„Tanečné zábavy sa v menších obciach obmedzovali na priadkové izby. Ale v dedine, kde bola krčma s primeranou miestnosťou sa priadky konali v tomto zariadení.“ V niektorých obciach v okolí Rožňavy, napríklad v Kobeliarove, sa dievčatá dohodli, čo ktorá prinesie. Jedna doniesla koláče, buchty a neskôr si uvarili aj guláš.
„Mladé dievčatá mali za úlohu ponavštevovať v sobotu mládencov a pripomenúť im, aby večer nezabudli prísť na vargi, ako volali tanečnú zábavu spojenú s jedením a pitím v závere fašiangov,“ vysvetlila M. Hlaváčová, ako to ďalej prebiehalo.
N
iekde sa „vargali“ aj v utorok, deň pred Krivou stredou. Inde dievčatá volali mládencov, ktorí končili školu na zábavu. „Ich povinnosťou bolo priniesť liter vína a tak sa vkúpiť medzi parobkov. Inak bolo povinnosťou mládencov zavolať muzikantov a doniesť víno, ktoré potom popíjali prevarené s cukrom a vodou.“
Ženy pri tanci treba vyhodiť po povalu
Pre dievčatá bol alkohol tabuizovanou záležitosťou, pili skôr čaj. Vo všetkých obciach v Gemeri znamenal záver fašiangov koniec spoločných priadok.
„Vo Vlachove napríklad dievčatá pozvali mládencov na buchty, no po pohostení a hrách mládenci nanosili snopy, zhasli svetlo a zhadzovali dievčatá do slamy. Stabilnou postavou bol slameník, ktorému hrozili, že ho podpália.“
Do fašiangových zábav bola zainteresovaná celá obec. Aj keď organizátormi boli mládenci a dievčatá, považovalo sa za prirodzené, že sa prídu pozrieť aj ostatní a podľa chuti a nálady si zaspievajú a aj zatancujú.
„Žartom sa hovorilo, že ženy treba pri tanci vyhodiť po povalu, aby mali vysoké konope, a tiež, že si musia vypiť pálenky, aby im ľan nevyschol.“ Rovnako aj maškarné plesy sa konali skoro v každej obci. Rozdielom bolo, že ich účastníkmi boli prevažne mladí ľudia. Prítomnosť prizerajúcich sa zo staršej generácie bola na maškarných plesoch nemysliteľná,“ dodala na záver.
Zaujímavosti
Fašiangové povery
Na Krivú stredu sa varili pirohy, aby boli prasnice plodné, taktiež proso s mliekom, aby mali veľa peňazí.
Podkúvanie koňov prinášalo nešťastie.
Nesmelo sa šiť, priasť, tkať, lebo by sa prsty zbierali, hydina by okrivela. Muž, ktorý mal v odeve takúto niť, nikdy by sa z hory nevrátil živý.
V období pôstu sa nesmelo tancovať, lebo by všetko ovocie popadalo.
Taktiež sa nemali zametať pavučiny, lebo by bolo málo priadze.
mh
Autor: tin
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
