Naposledy sa z neho tešili ešte začiatkom decembra minulého roka.
ROŽŇAVA. Basketbalisti ŠPD sa v nadstavbe zatiaľ na domácej palubovke neukázali. Hrali stále na pôde súperov. V ostatných dvoch kolách hrali v Seredi a na B. S. C. Bratislava. Hoci v oboch zápasoch viac ako polovicu času viedli, v závere to súperi otočili vo svoj prospech. O tom, ako vnímal tieto zápasy, sme sa porozprávali s Matúšom Draganovským.
Zápas v Seredi sa pre vás spočiatku vyvíjal dobre. Po prestávke však došlo k obratu. Čo sa stalo?
„Zápas v Seredi bol v prvom polčase plne v našich rukách. Hrali sme dobre, dobre doskakovali a strelecky sme boli úspešní. V druhom polčase však prišli z našej strany úplne zbytočné straty. Namiesto toho, aby sme to upokojili a diktovali tempo, sme sa ako keby ponáhľali a chceli hneď zakončiť. Nevážili sme si loptu a to nás stálo vedenie.“
Ktoré momenty boli rozhodujúce, keďže podľa štatistiky bol zápas dlho vyrovnaný.
„Ako som spomenul, miestami bola naša hra v druhom polčase unáhlená. Domáci sa dlho nevedeli dostať do tempa, dať nám kôš, pretože sme dobre bránili. Zväčša, teda aspoň v prvom polčase, nás trestali len zo šestiek. Potom sa nanešťastie vyfauloval Braňo Nagy, ktorý hral dovtedy veľmi dobre v útoku a pomáhal nám svojimi bodmi a prienikmi pod kôš. Mali sme aj slabú efektivitu v streľbe, dali sme málo bodov, mňa nevynímajúc. Takže domácim stačilo dať doma len 55 bodov a trúfam si povedať, aj so šťastím vyhrali.“
Aj zápas s B. S. C. sa pre vás vyvíjal spočiatku dobre, no znova prišiel zlom v tretej štvrtine.
„V Bratislave sme hrali v prvom polčase hádam ešte lepšie a zodpovednejšie ako v Seredi. Vyfaulovali sa nám však dvaja hráči, Miro Lichvár a Braňo Nagy a súper mal vyšších hráčov, ktorí sa začali tlačiť pod kôš a skórovali. Veril som ale, že to zvládneme, no nebola to ľahká úloha pre chalanov, ktorí museli ako nižší hráči brániť takéto typy hráčov s kilami navrch. Takouto hrou si urobili náskok a my sme to už nedokázali zvrátiť. Prakticky som bol jediný vysoký hráč a chalani z periférie museli hrať pod košom, čo nám trošku zmenilo štýl hry.“
V oboch zápasoch ste odohrali rovných 40 minút. Určite to nebolo jednoduché.
„Odohrať za víkend 80 minút nie je ľahké, ale nijako špeciálne som to nevnímal. Ako každý iný zápas som ich chcel vyhrať. Teda nielen ja, my všetci. Vedel som, že zápasy predtým sme prehrali a preto som veril, že budeme bodovať naplno.“
Doterajší priebeh nadstavby mužstvu nevychádza. V čom vidíte príčiny prehier?
„Chceme alebo nie, naša hra sa musela trošku od odchodov Maroša Helmecyho a Peťa Kissa zmeniť. Boli to hráči, ktorí vedeli podržať loptu a skórovať. Momentálne je zodpovednosť na viacerých hráčoch, čo je pre mnohých nová úloha či výzva. Teraz dostávajú šancu chalani, ktorí doposiaľ skoro vôbec nehrali, prípadne naskočili len na pár minút. Pravidelne nastupujú v základnej päťke a majú úplne iné úlohy. Je však škoda, že nemáme viac času a musíme to riešiť takto za pochodu. No sám vidím, že s každou minútou je to lepšie, stúpa sebadôvera. Osobne si myslím, že pri troške šťastia sme pokojne mohli mať bilanciu 4 - 1. Jedinú prehru by sme si pripísali azda len v Holíči, pretože nám po sobote, keďže sme boli v oklieštenej zostave, neostalo veľa síl a neubránili sme strelcov. Je škoda, že prakticky okrem Lučenca sme ani raz neboli v kompletnom zložení. To je zrejme tá hlavná príčina, ak sa na to pozriem spätne. Až na Lučenec sme mali napríklad len dvoch vysokých hráčov, čo sa ukázalo málo. Som si istý, že ak by sme boli všetci, bilancia by bol úplne iná, ako máme teraz. Nič iné nám neostáva, len vyhrať doma všetky zápasy, ktoré nás čakajú, a vonku vyhrať čo najväčší počet zápasov. Verím, že to dokážeme a udržíme pre Rožňavu prvú ligu, pretože tam určite patríme.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
