Dôvodom bol investičný zámer s názvom Zariadenie na zhodnocovanie odpadov v úpravárenskom komplexe Nižná Slaná. Odborná diskusia sa však nekonala.
GEMERSKÁ POLOMA. V Gemerskej Polome sa vo štvrtok stretli zástupcovia firmy Eco Global so starostami dotknutých obcí a členmi petičného výboru.
Petičiari prišli prezentovať svoje odmietnutie investičného zámeru Zariadenie na zhodnocovanie odpadov v úpravárenskom komplexe Nižná Slaná.
Zástupcom investora sa nepodarilo presvedčiť členov petičného výboru ani starostov o výhodnosti plánovaného projektu.
Zvíťazila nedôvera občanov voči kompetentnosti štátnych orgánov, ako aj predchádzajúce negatívne skúsenosti s posledným veľkým investorom – Siderit.
Ten po svojej činnosti zanechal miestnym výrazne znečistené životné prostredie a zároveň v nich zasial nedôveru v účinnosť nových – tzv. zelených technológií.
Kováč: Chceme žiť v čistom prostredí
„O tom, čo sa tu chystá, sme sa dozvedeli na poslednú chvíľu. Bojíme sa o svoje zdravie. Sme nespokojní s orgánmi, ktoré dali v tejto veci súhlasné stanovisko. V takejto závažnej otázke sa nemalo rozhodovať iba v Nižnej Slanej. Tento problém sa týka nás všetkých, čo tu žijeme. Chceme žiť v čistom prostredí a máme na to právo. Budeme žiadať o prehodnotenie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie,“ povedal člen petičného výboru Juraj Kováč.
Občanom aj starostom prekážal aj spôsob komunikácie zo strany investora. Dali najavo, že dôveru v jeho plány stratili. O nebezpečných odpadoch sa vraj začalo hovoriť príliš neskoro.
Údajne sa od posledného spoločného stretnutia v rámci mikroregiónu zmenil aj samotný investičný zámer ako i predpokladaný počet vytvorených pracovných miest. V súčasnosti ich investor priamo plánuje vytvoriť viac ako 150 a nepriamo približne 80.
Odborná diskusia sa nekonala
Zástupcovia investora pozvali na rokovania aj odborníkov na jednotlivé technológie, ktoré majú byť v plánovanej prevádzke použité. Tí ale nemali s kým o problematike diskutovať. Podľa nich ide o vysoko odbornú záležitosť, ktorej sa rozumie na východnom Slovensku 15 až 20 ľudí.
„Máme tzv. techniku zelených anód. Na konci procesu spaľovania tak vychádza čistý vzduch. Tieto technológie sa využívajú v Katare, Islande a Nórsku. V Nižnej Slanej bude jedna z najmodernejších fabrík,“ povedal Štefan Kepšťa zo spoločnosti Kesat. Tá sa zaoberá riadiacimi a automatizačnými systémami.
„Mám tu v okolí chalupu. S dcérou tu chceme podnikať s koňmi. Záleží mi na tomto kraji, ale nepočul som zatiaľ ani jediný argument,“ dodal Kepšta.
„Keď začali v Žiari nad Hronom používať zelené technológie, životné prostredie sa zlepšilo o 300 percent. Je tam čistejší vzduch ako na Štrbskom Plese,“ uviedol jeden zo zástupcov investora.
„Nebudeme spokojní, kým komín v Nižnej Slanej nepadne,“ zhrnul na záver neústupné stanovisko petičného výboru Kováč.
Fakty
Petíciu podpísalo takmer 5–tisíc ľudí
Občania bojujúci proti investícii sa obávajú spaľovania toxického a nebezpečného odpadu. Podľa nich môže byť vyrábanie vysokopecných peliet iba zámienkou pre vybudovanie spaľovne odpadu. Nič na tom nezmenili ani kladné stanoviská kompetentných orgánov, ako aj odporúčacie stanovisko ministerstva životného prostredia v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
Doposiaľ petíciu proti vybudovaniu zariadenia v Nižnej Slanej podpísalo takmer 5–tisíc ľudí a ďalší stále pribúdajú.
Podľa konateľa spoločnosti Eco Global Vojtecha Bodnára je za tým predovšetkým nesprávne pochopenie investičného zámeru: „Spaľovanie nebezpečných odpadov nie je prioritou. Nemáme čo skrývať. Deväťdesiatpäť percent vstupných surovín prakticky pochádza zo sekundárnych zdrojov U. S. Steel. Všetko máme ošetrené, ako aj správne technologické postupy. Získali sme EIA, na čom sme dlho pracovali a jeho schválenie je podmienené splnením veľmi tvrdých kritérií zo strany odborníkov. Tieto kritériá ďalej budeme musieť počas prevádzky dodržiavať.“
V súčasnosti je projekt vo finálnom štádiu a povoľovacím orgánom je krajská Inšpekcia životného prostredia v Košiciach.
jak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
