V Nižnej Slanej chce investor ECO - Global s.r.o. vyrábať vysokopecné pelety aj pomocou spaľovania toxických odpadov. Ľudia zo Slanskej doliny sa obávajú o svoje zdravie a začali spisovať petíciu.
NIŽNÁ SLANÁ. Slanskú dolinu z ekologického hľadiska negatívne poznačila dlhoročná ťažba dnes už skrachovanej železnorudnej bane Siderit Nižná Slaná. Spracovateľský závod kúpila v roku 2010 spoločnosť Eco – Global s investičným partnerom Sevis Žilina.
Firma má spracovávať v rotačných peciach kovový odpad z košických železiarní a vyrábať vysokopecné pelety. Okrem kovového odpadu majú kvôli vysokej energetickej náročnosti prevádzky spaľovať aj nebezpečné toxické odpady.
Celkovo chcú do projektu investovať 30 miliónov eur a dlhodobo zamestnať až 150 ľudí. Pre región s obrovskou nezamestnanosťou by to bolo veľká vzpruha.
Boja sa nebezpečného odpadu
Po preštudovaní investičného zámeru spoločnosti sa mnohí obyvatelia dotknutých dedín začali obávať, že spracovanie vysokopecných peliet je len zámienkou pre spaľovanie nebezpečného toxického odpadu z celej republiky.
Pri ich spaľovaní sa do okolitého prostredia môžu uvoľňovať nebezpečné a rakovinotvorné látky ako arzén, olovo, ortuť, nikel, kobalt, fluór, chróm, mangán, zinok a mnohé ďalšie kovy.
Projekt je už vo finálnom štádiu
Investičný zámer spoločnosti ECO – GLOBAL s názvom Zariadenie na zhodnocovanie odpadov v úpravárenskom komplexe Nižná Slaná je už prakticky vo finálnom štádiu.
Sedemnásteho októbra 2011 získal od ministerstva životného prostredia kľúčové súhlasné stanovisko EIA pri posudzovaní vplyvu na životné prostredie a potom sa k nemu pridali aj ďalšie súhlasné stanoviská zo strany regionálnej hygieny a obvodného úradu životného prostredia v Rožňave.
„S poľutovaním musím konštatovať, že proces udeľovania EIA je už ukončený,“ hovorí Gabriel Nižňanský, riaditeľ odboru environmentálneho posudzovania pri ministerstve životného prostredia.
„Žiaľ, v tomto smere je pre tie obce už neskoro. Nechcem, aby to vyznelo alibisticky, ale my to už v rukách nemáme. Má to Inšpekcia životného prostredia, kde už verejnosť také významné slovo nemá,“ konštatuje Nižňanský.
Rozhodne inšpekcia životného prostredia
Poslednou a rozhodujúcou inštanciou je Inšpekcia životného prostredia v Košiciach. Tá však o vplyve investície na životné prostredie nerozhoduje.
Do úvahy berie nové stanoviská kompetentných orgánov, ako napr. obvodného úradu životného prostredia či regionálneho zdravotníctva, ale predovšetkým najmä pôvodné stanovisko EIA.
„Do tohto povoľovacieho konania môžu za istých okolností okrem dotknutej obce vstúpiť aj zainteresované súkromné osoby. Svoje stanovisko musia však dôsledne dokázať. V zásade ale v tomto štádiu už mali byť všetky námietky vyriešené, pretože my skúmame zákonnosť. V prípade odmietavého stanoviska to musíme dôsledne ministerstvu životného prostredia vysvetliť,“ uviedol Marián Volovár z inšpekcie životného prostredia.
Začala sa petícia
Obyvateľov dedín Betliar, Gemerská Poloma, Gočovo, Henckovce, Kobeliarovo a Vlachovo spojilo zistenie o plánoch investora začať spaľovať toxický odpad. Rozbehli petíciu s cieľom informovať verejnosť.
Členovia petičného výboru sa obávajú, že sa v ich regióne pripravuje spaľovňa nebezpečných odpadov z celého Slovenska, ba možno aj zo zahraničia.
Ťažké srdce majú hlavne na samosprávu v obci Nižná Slaná. „V Nižnej Slanej investičný zámer prešiel aj v obecnom zastupiteľstve. O takej vážnej veci mali rozhodovať všetky dotknuté obce a nie iba jedna. Tú investor vo svojom zámere vymedzil ako jedinú dotknutú,“ hovorí zástupca starostu obce Vlachovo Juraj Kováč. Tento fakt plánujú napadnúť súdnou žalobou.
„Súčasťou investičného zámeru nie je podrobná a dôveryhodná štúdia o zaťažení oblasti Nižnej Slanej a okolitých obcí vplyvom predchádzajúcej činnosti závodov Železorudné bane Nižná Slaná a Siderit. Neakceptuje sa európska zásada, že environmentálne zaťažené územia sa musia revitalizovať a nie opätovne zaťažovať,“ dodal Kováč.
Pakes: Spoločnosť nás zavádzala
Konateľ firmy Eco – Global Vojtech Bodnár vraj konal podľa zákona, keď oslovil iba obec Nižnú Slanú. „Keď robíte EIA, tak máte zo zákona povinnosť, koho máte osloviť. Tak sa aj stalo. V rámci informovanosti som však hovoril aj so zástupcami mikroregiónu o našom projekte. Sme stále pripravení viesť odborný dialóg,“ povedal.
Starosta obce Vlachovo Peter Pakes (Smer–SD) si myslí, že ich spoločnosť na informatívnom stretnutí zavádzala. „Všetko to robili skryto a tajne. Kým sme si uvedomili, o čo vlastne v tomto projekte ide, tak už bolo dosť neskoro. Budeme však bojovať do konca,“ tvrdí Pakes.
Investor obvinenia odmieta
Podľa konateľa spoločnosti ECO – GLOBAL ide o nedorozumenie a spaľovanie toxických odpadov nie je prioritou.
„My nemáme čo skrývať. Celé je to pomýlené v tom, že nesprávne odhadli náš podnikateľský zámer. Deväťdesiatpäť percent vstupných surovín prakticky pochádza zo sekundárnych zdrojov U. S. Steel. Zvyšnú časť budú tvoriť toxické odpady. Všetko máme ošetrené, ako aj správne technologické postupy. Získali sme EIA, na čom sme pracovali viac ako 8 mesiacov a jeho schválenie je podmienené splnením veľmi tvrdých kritérií zo strany odborníkov. Tieto kritériá ďalej budeme musieť počas prevádzky dodržiavať,“ uviedol V. Bodnár.
Slová investora
„Filtre zachytia 99,9 percenta škodlivín“
- Väčšina obyvateľov v blízkosti Nižnej Slanej sa obávajú škodlivých látok v ovzduší, tak ako to bolo počas fungovania Sideritu. Podľa viacerých potvrdených zdrojov sa občas stávalo, že počas noci ochranné filtre vypli a všetky splodiny vyleteli von. Ničím neobvyklým potom nebol v priebehu dňa padajúci „čierny sneh“.
- Podľa Bodnára takáto situácia v budúcnosti nehrozí. „Existujúci filter, aký používali v Siderite, je absolútne v dezolátnom stave. Akoby ani nebol. My ho dáme úplne do poriadku. Okrem toho používame dvojstupňový tkaninový filter a ten dokáže zadržať až 99,9 percenta škodlivín,“ hovorí Bodnár a dodáva, že majú presne určené zákonné normy, ktoré musia dodržiavať. „Budeme mať zabudovaný automatický merací systém (AMS). Ten bude monitorovať presne určené zákonné normy škodlivín v ovzduší. Na žiadosť obce Nižná Slaná jeden AMS bude aj tam,“ dodal na záver Bodnár.
jak
Názor odborníka
Profesor Hronec: „Túto zem treba liečiť“
- Profesor Ondrej Hronec sa viac ako 30 rokov venuje problematike ťažkých kovov v znečistenej prírode Gemera a Spiša. Figuruje aj ako súdny znalec v odbore posudzovania negatívnych vplyvov na životné prostredie.
- „Ortuť vydrží v zemi 500 až 1 000 rokov. Chróm, meď a zinok okolo 1 000 rokov. Kadmium 100 rokov. V pôde, kde je nadlimitné množstvo týchto kovov, sa nesmú pestovať niektoré plodiny, ako napr. koreňová zelenina. Je to prípad aj širšieho okolia Nižnej Slanej. Keď sa ťažké kovy dostanú do ľudského organizmu, uložia sa v pečeni, obličkách alebo v črevách. Telo sa ich nedokáže vôbec zbaviť.
- Problém nadmerného znečistenia životného prostredia zastavenie ťažby v Siderite nevyriešilo. Túto pôdu treba doslova liečiť. Nechápem, ako mohli kompetentní dať kladné odporúčania na vybudovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov v úpravárenskom komplexe Nižná Slaná,“ hovorí O. Hronec.
- l “Tto oblasť obsahuje jeden z najvyšších výskytov radónu (rádioaktívneho plynu) v rámci celého Slovenska. Sú tu veľmi vysoké hodnoty ortuti, fluóru a ďalších spomínaných ťažkých kovov. Videl som ľudí, čo s fluórom prichádzali v Siderite do styku a dnes väčšina z nich nemá vôbec zuby, pretože leptá sklovinu,“ dodáva.
- l Ďalšou rovinou problému je turistický ruch. „Dnes sa tu všetci všemožne snažíme, aby sme sem prilákali turistov. Pýtam sa, kto si tu príde oddýchnuť, keď tu bude fungovať takáto továreň? Ľudia tu už veľa investovali. Niektorí si upravili domy tak, aby mohli návštevníkom regiónu poskytovať ubytovanie. Pokiaľ sa táto investícia zrealizuje, turistický ruch nedostane šancu a ceny všetkých nehnuteľností výrazne klesnú. Je choré, keď kvôli stovke pracovných miest obetujeme životné prostredie pre 5 000 ľuďí,“ uzatvára O. Hronec.
Jakub Buzinkay
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
