Výsledky z ME posunuli Revúckeho do Londýna

Ziskom zlatej medaily, no i s trochou sklamania sa skončili pre vozičkára Rastislava Revúckeho nedávne majstrovstvá Európy. Skúsený stolný tenista skončil v súťaži jednotlivcov na „ruskej prekážke“, no v družstvách si vybojoval už štvrté zlato v rade.

ROŽŇAVA. Na svoj v poradí už siedmy európsky šampionát cestoval sympatický Vyšnoslančan po kvalitnej príprave a v hernej pohode. Práve v Chorvátsku získal v roku 2003 na majstrovstvách Európy svoje prvé medaily. Vtedy ho to posunulo na paralympiádu do Atén a odštartovalo jeho športovú kariéru. „Natrénované bolo. Veľmi som chcel medailu z jednotlivcov, no nepodarilo. No niekedy len chcieť je veľmi málo,“ začal Rastislav Revúcky a dodal: „na druhej strane je dôležité, že sme sa vďaka výsledkom z týchto majstrovstiev kvalifikovali na paralympiádu do Londýna.“

Štvrťfinále

V súťaži jednotlivcov mal v skupine troch súperov. Začínal s Poliakom Jakimczukom, ktorého hladko zdolal. Z koncentrácie ho nevyviedlo ani to, že hneď v prvom sete zlomil raketu. „Roky sa mi to nestalo,“ krútil hlavou. Potom však prišiel druhý zápas s Francúzom Mennelom. „Máme vyrovnanú bilanciu. Pred dvoma rokmi ma na majstrovstvách Európy vyradil vo štvrťfinále, navyše aj v ostatnom súboji na turnaji v Holandsku som s ním prehral,“ uviedol R. Revúcky. Hoci sa zápas pre slovenského reprezentanta nevyvíjal spočiatku dobre, dokázal z 0:2 otočiť na 3:2. Potom ešte zdolal Chorváta Pleiča a do pavúka postupoval z 1. miesta.
V osemfinále narazil na ďalšieho Poliaka Czupera. „Potrápil ma svojím štýlom hry. V piatom sete som prehrával 8:10, no nakoniec som ho vyhral 12:10. Koncovka bola dobrá,“ povedal R. Revúcky. Vo štvrťfinále mu prišiel do cesty ruský hráč Poddubnyj. Napriek snahe však zápas skončil prehrou 0:3. „Chcel som vyhrať, no prišla ruská prekážka,“ usmial sa R. Revúcky a dodal: „no keď si ten zápas po čase premietnem, tak musím uznať, že súper bol lepší. Stále viedol o dve–tri loptičky. Aj keď som sa chytil a vyrovnal, tak mu padli prasiatka.“ Cesta za medailou medzi jednotlivcami sa tak pre Revúckeho skončila vo štvrťfinále.

Obhajoba

Po dni voľna, ktorý venoval prehliadke mesta Split, kde sa šampio〜nát konal, prišla súťaž družstiev. V nej Revúcky spolu s J. Riapošom obhajovali zlato z predchádzajúcich troch majstrovstiev. Teraz však malo družstvo širšie zloženie. K nim dvom ešte pribudli M. Ludrovský a M. Polkoráb. V skupine najprv nastúpili proti domácemu Chorvátsku a v zložení Revúcky, Ludrovský vyhrali 3:0. Rovnakým výsledkom zdolali aj Rakúsko, no nastúpili v zložení Revúcky, Riapoš. V semifinále ich čakalo Taliansko a aj s ním si poradili 3:0, keď nastúpili v zložení Riapoš, Ludrovský. Revúcky bol pripravený na štvorhru, no k slovu sa nedostal. Po novom sa totiž štvorhra nehrá ako tretí zápas, ale ako posledný. Vo finále ich čakalo Francúzsko, ktoré hladko zdolalo Rakúsko.
Finálová dvojica Francúzsko – Slovensko sa nezmenila už od roku 2003. Vtedy sa Francúzom podarilo vyhrať, no v ďalších rokoch už dominovali Slováci. Inak tomu nebolo ani na týchto majstrovstvách. Hoci v prvom zápase Revúcky podľahol Lamiraultovi 1:3, v ďalších dvoch zápasoch Riapoš zvíťazil a otočil vývoj. O rozhodujúci tretí bod sa postaral Revúcky. Čerstvého majstra Európy Molliensa porazil 3:0. „Vo všetkých setoch rozhodovali koncovky. V treťom sete som viedol už 7:1, no súperovi sa podarilo stiahnuť na 10:9. Súper mi vyhadzoval loptičky do strán, tak som si povedal, že to risknem. Dal som mu to po čiare a padlo to tam,“ povedal R. Revúcky.
Zlato zo súťaže družstiev v kategórii TT2 doplnili ďalšími medailami aj ostatní členovia slovenskej výpravy. Dovedna ich zo Splitu doviezli päť (1 – 3 – 1). „Boli sme všetci radi, lebo vlastne si každý z výpravy doviezol medailu. Rád by som sa aj takto poďakoval všetkým, ktorí nám pomohli,“ poznamenal R. Revúcky.
Európskym šampionátom vyvrcholila pre telesne postihnutých stolných tenistov tohtoročná sezóna. No stolným tenisom budú naplnené aj ďalšie týždne R. Revúckeho. „V Žarnovici hrám súťaže so zdravými, dvakrát do týždňa budú tréningy a myslieť už treba aj na budúcoročnú paralympiádu v Londýne,“ uzavrel R. Revúcky.