ROŽŇAVA. Trénerka rožňavského Taekwondo Hakimi WTF a reprezentačná trénerka súborných cvičení Nora Kiššová strávila časť júla v Južnej Kórei. Hoci je leto, nebola to dovolenka, ale dni naplnené prácou. Zúčastnila sa totiž kurzu pre inštruktorov, ktorý bol zameraný na techniky a poomsae. S Norou Kiššovou sme sa porozprávali o jej skúsenostiach, zážitkoch i dojmoch.

Pred pár dňami ste sa vrátili zo študijného pobytu z Kórey. Čo všetko stálo za tým, že ste sa tam dostali?

“Áno, bol to päťdňový kurz pre inštruktorov zameraný na taekwondo ako celok, ale najmä na techniky a súborné cvičenia poomsae. Pozvánku na kurz dostal sekretariát Slovenskej asociácie taekwondo WTF priamo od sekretariátu v Kukkiwone, zo Svetovej taekwondo akadémie. Kukkiwon je vlastne názov budovy, kde sídli vedenie WTF (Svetovej federácie taekwondo) a vedenie WTA (Svetovej taekwondo akadémie). Pozvánka sa ku mne dostala hlavne preto, že som trénerka reprezentácie poomsae. Tento kurz bol odstupňovaný, inštruktorského kurzu 3. triedy sa mohli zúčastniť tréneri s majstrovským stupňom 4. DAN Kukkiwon, 2. triedy s majstrovským stupňom 6. DAN Kukkiwon a 1. triedy s majstrovským stupňom 8. DAN Kukkiwon. Inštruktorského kurzu 1. triedy sa tentoraz zúčastnil jediný tréner, veľmajster Oskar Posada Ríos z Kolumbie, 8. DAN Kukkiwon. Spolu nás tam bolo asi 140 inštruktorov z celého sveta. To, že som sa tam dostala, za to vďačím nielen Slovenskej asociácii taekwondo WTF, ale aj sponzorovi, bez sponzorského príspevku ktorého by moja účasť na kurze bola veľmi otázna. Patrí im veľké ďakujem.“

Čo bolo náplňou týždňa, ktorý ste tam strávili? Aký bol denný režim?

“Náplňou týždňa boli okrem tréningov základných techník, súborných cvičení pre žiacke a majstrovské stupne, aj tréning zápasníckych zručností a prednášky z rôznych predmetov. Niektoré prednášky boli veľmi zaujímavé a týkali sa rôznych oblastí zameraných na taekwondo, spomenula by som Zásady a roly inštruktora taekwondo, Metódy výučby v taekwondo, Manažment v taekwondo, Teória demonštrácie a exhibície, Zápasnícke pravidlá, Pravidlá páskovania na majstrovské stupne, História taekwondo. Každý predmet nám prednášali, alebo s nami trénovali iní majstri z rôznych univerzít. Prednášky boli, samozrejme, v angličtine. Každý deň sme mali sedem až osem hodín výučby vrátane tréningov. Začínali sme o 9.00, aj keď sme podľa zásad Kórejčanov boli pripravení a rozcvičení už o 8.30, končievali sme okolo 17.00 až 18.00 hodine. Každý účastník kurzu dostal knihu pre inštruktora poomsae, v ktorej boli všetky prednášky. Na obed sme si vychutnávali originálnu kórejskú kuchyňu priamo v Kukkiwone v tamojšej reštaurácii. Večery som trávievala v spoločnosti trénera z Írska a zo Škótska, ako Európania sme držali spolu a jedlo istil 'mekáč', talianska kuchyňa a steak housy.“

V Kórei ste už pred pár rokmi boli. Aký bol teda návrat, čo sa zmenilo?

“Áno, mala som to šťastie a môj sen dostať sa do kolísky taekwondo sa už prvýkrát splnil pred piatimi rokmi, keď som v Kórei strávila dva mesiace. Tentoraz to bolo sedem dní, ale nebol to o nič menší zážitok. Stretla som sa s mnohými skvelými ľuďmi a majstrami taekwondo, vymenili sme si kontakty a pevne verím, že niektorých ešte niekedy niekde stretnem, na turnajoch alebo seminároch. Tentoraz bol návrat oveľa príjemnejší, najväčší strach som mala o batožinu, lebo totiž pred piatimi rokmi mi ju vykradli, teraz som ju našťastie dostala celú. V Kórei sa toho veľa nezmenilo, stále majú vyspelú techniku, Kórejčania sú systematickí, majú radi pravidlá, nič nenechajú náhode, sú perfektní organizátori a všetko musí klapnúť na sto percent. A toto všetko vyžadujú aj od iných.“

Ste reprezentačnou trénerkou poomsae. Ako vychádza naše poomsae v porovnaní s inými štátmi.

“Áno, trénerkou reprezentácie som už piaty rok. Môžem rozprávať za seba, poomsae, respektíve techniky, ktoré sa snažím prezentovať na reprezentačných sústredeniach, sa veľmi nelíšia od poomsae, ktoré nám prezentovali veľmajstri. Osobne som sa zúčastnila už dvoch seminárov zameraných čisto na poomsae – jedného v roku 2008 vo Fínsku, kde bol jedným z inštruktorov veľmajster In-Sik Hwang, 8. DAN, ktorý nás trénoval aj teraz v Kórei, druhým inštruktorom bol veľmajster Ik-Pil Kang, 8. DAN. Druhého seminára som sa zúčastnila aj s troma reprezentantmi, Hiczér, Lebovská, Pavková, v Stuttgarte minulý rok, kde nás trénoval už spomínaný Ik-Pil Kang, 8. DAN, ktorý prítomný v Kukkiwone bol, aj keď nás netrénoval. Akokoľvek, keď sa chcete zdokonaliť v technikách, nemáte inú možnosť, len ich neustále trénovať, je za tým mnoho rokov a hodín tréningu, až kým pochopíte celý princíp, ako vlastne technika funguje, že najdôležitejší je stabilný postoj, lebo stadiaľ čerpáte energiu, ako techniku vykonať, fáza absolútneho uvoľnenia a maximálneho napätia v poslednej fáze výkonu techniky... Je toho ešte mnoho, čo každá technika v sebe schováva. Dovolím si tvrdiť, že naše slovenské poomsae je na tom veľmi dobre, ale netreba zaspať na vavrínoch, lebo každý majster, tréner či cvičenec sa vždy má v čom zdokonaľovať, ešte vždy sa máme čomu priučiť.“

Pred komisiou ste prezentovali svoje poomsae. Ako ste sa cítili? Z čoho pozostávala skúška?

“Áno, pred komisiou som mala za úlohu odcvičiť jednu žiacku a jednu majstrovskú poomsae. Žiacku nám vylosovali piatu poomsae Oh-jang a majstrovskú poomsae Taebaek, moju najobľúbenejšiu. Poomsae cvičím veľmi rada, cítila som zodpovednosť, prezentovala som nielen seba, ale celé Slovensko, nakoľko som sa ako prvá zo Slovenska zúčastnila tohto inštruktorského kurzu. V tej chvíli som sa snažila zo seba vydať maximum. Skúška pozostávala ešte z písomného testu, z každého absolvovaného predmetu sme mali štyri až päť otázok.“

Čo ste si doviezli z Kórey, či už hmotné alebo aj nehmotné?

“V prvom rade ďalšie skvelé zážitky, nové skúsenosti a priateľstvá, pekné okamihy, pocit hrdosti, aj radosti. Nový dobok s logom Kukkiwon Academy, ktorý dostal každý účastník kurzu, certifikát inštruktora 3. triedy Kukkiwon, veľkú spoločnú fotografiu, vlajku Kukkiwon, kúpila som si kolekciu najnovšieho vydania DVD o poomsae so spomínanými veľmajstrami, obuv na trénovanie, suveníry pre rodinu, priateľov a mojich cvičencov a trochu aj tej kórejskej tradície, pálenku z ryže Soja, ktorú som v spoločnosti svojich zverencov už aj stihla vychutnať.“

Pridáte aj nejakú veselú príhodu, nejakú zaujímavosť, niečo, čo vás nadmieru upútalo?

“Veselé bolo asi to, že angličtina Kórejčanov je skutočne špecifická, moja angličtina je priemerná, ale som musela veľmi rozmýšľať, čo vlastne chceli povedať. Zaujímavé sú zvyky Kórejčanov, obdivujem ich pokoru a úctu k druhým. Veľmi rada som sa stretla s majstrom Chang Myung-Sam, ktorý bol na kurze inštruktorom hodiny zápasníckych zručností. Je to bývalý zlatý medailista z olympiády v roku 1988 v Soule. Tento majster ma trénoval aj na Kyung-Hee Univerzite a teraz sme sa stretli po piatich rokoch. Pri inštruktáži základných zápasníckych techník ma vyzval na ich predvádzanie, čo bolo pre mňa veľkou cťou. Soul je nádherné veľkomesto s pätnástimi miliónmi obyvateľov, čo je trikrát viac ako má Slovensko. Žije tam veľa národov, majú perfektný systém metra, dobre zorganizovanú autobusovú sieť. Je to krásne mesto s pamiatkami. Pevne verím, že sa mi ešte niekedy pošťastí sa tam vrátiť...“

Autor: pp

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer