Ministerstvo kultúry až tento rok poskytlo peniaze na obnovu parku, ale tie nestačia na zabezpečenie pred ďalšími povodňami.
BETLIAR. Múzeum Betliar potrebuje na dokončenie projektu, ktorý má za úlohu ochrániť park a jeho pamiatky, ešte stotisíc eur. Vyčíňanie počasia za minulé roky tu spôsobilo vážne škody.
Jedna smršť za druhou
Najprv to bola veterná smršť v roku 2008, ktorá vytrhala celkovo 106 stromov. Na to sa prihnala povodeň z vyliateho Krivého potoka, počas ktorej bol park pod vodou.
Ďalšie povodne a veterné smršte boli v júni minulého roku. Vody Krivého potoka vtedy takmer úplne zničili všetky cestičky v parku.
“Robím tu už dvadsaťpäť rokov a tento park je pre mňa druhým domovom,” hovorí vedúca oddelenia historickej zelene v betliarskom kaštieli Brigita Nagyová.
Dodáva, že po celý ten čas len odstraňovali dôsledky jednej kalamity za druhou. „Všetko to šlo na náklady múzea a až tohto roku sme dostali z ministerstva kultúry sumu 35–tisíc eur určenú na odstránenie škôd.”
Opravili dreviny aj kaskády
Peniaze z ministerstva podľa Nagyovej účelovo použili na dosadenie zničených drevín či opravu kaskád. Múzeum Betliar si dalo vypracovať projekt, ktorého realizácia zabráni v budúcnosti riziku povodne a tým ochráni park, pamiatky aj samotný kaštieľ pred trvalým poškodením.
“V rámci tohto projektu sme použili aj časť peňazí z ministerstva, ktoré stačili na rekonštrukciu 25 kaskád z celkového počtu 45. Z vlastných zdrojov sme ďalej financovali protipovodňové múry,” hovorí B. Nagyová.
Podľa Nagyovej chýba múzeu ešte 100–tisíc eur na nevyhnutné opravy koryta potoka či iné spevňovacie a zabezpečovacie práce.
“V súčasnosti si nemôžme dovoliť žiadne škody, lebo nebudeme mať financie na ich odstránenie. Ročne vynakladáme napríklad len na spracovanie poškodených drevín 300–tisíc tristo eur,” dodáva Nagyová.
Ako park vyzerá dnes
Vďaka obetavému nasadeniu pracovníkov betliarskeho múzea je park v súčastnosti v dobrom stave. Minulé udalosti pripomínajú iba rozšírené a miestami prepadnuté brehy potoka či nové protipovodňové múry.
Parkové cestičky sú pekne upravené a nedávno boli dosadené ďalšie dreviny. Všetko sa zelená a prekvitá životom.
Čo možno neviete
Betliarsky park s rozlohou 57 hektárov navštívi ročne okolo 200–tisíc ľudí.
Návštevníci v ňom okrem vzácnych cudzokrajných drevín môžu vidieť rôzne fontány, vodopády, ale aj zaujímavé objekty parkovej architektúry 19. storočia.
Park bol v roku 1978 zapísaný do zoznamu svetových historických záhrad.
Jeho zakladateľom bol Leopold Andrássy v rokoch 1792 – 1795. Pod dohľadom významného záhradného architekta Francúza Henricha Nebiena sa park premenil z renesančnej záhrady na jedinečný anglický – prírodný park.
Jeho nasledovník Jozef Bergman park obohatil o dômyselný vodný systém jazier, akvaduktov a fontán. Navrhol aj vysoký kamenný vodopád či grotty, kde Andrássyovci chovali divé zvieratá.
Pri prechádzke parkom môžu návštevníci natrafiť aj na rôzne drobné stavby parkovej architektúry ako čínsky pavilón, Hermesovú studňu, pavilón slobodomurárov a mnohé iné.
Betliarsky park je otvorený celoročne.
jak
Zaujímavosť
Vysaďte si svoj strom
Zákon o ochrane prírody a pamiatok hovorí o povinnosti nahradiť stratený strom výsadbou nového. Vzhľadom na nedostatok financií nedávno zaviedli v betliarskom parku zaujímavý nápad, ktorý výborne funguje v zahraničí. Za poplatok môžete niekomu venovať veľmi originálny darček v podobe novo vysadeného stromu, ktorý bude “len váš”.
“Keďže ide o park medzinárodného významu a dosadby je potrebné urobiť s maximálnou odbornosťou a podľa platných noriem EÚ, tieto dosadby budú vykonané cez dodávateľskú firmu, ktorá je na túto činnosť odborne spôsobilá,” hovorí o projetke B. Nagyová. “V súčasnosti sme vysadili takto jeden strom, ktorý darovala svojim vnúčikom stará mama. Človek sa pominie, ale strom tu zostane a vnuci budú mať krásnu pamiatku.”
Výsadby sa uskutočňujú v jarných a jesenných mesiacoch. Cena za ihličnatý strom sa pohybuje okolo 180 eur a za listnaté dreviny 255 eur. Vo výslednej sume je zahrnutá nákupná cena dreviny, cena za výsadbu a príslušná administratíva.
jak
Autor: jak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
