ROŽŇAVA. V rožňavskom drese odohrala ostatné tri sezóny. Môže teda porovnávať. Ako videla sezónu, aké má ďalšie plány, o tom všetkom sme sa porozprávali s talentovanou rozohrávačkou, ktorá síce pochádza z Košíc, ale v Rožňave sa cíti ako doma, Dianou Beňuškovou.

Ako vnímate uplynulú sezónu? Bola pre Rožňavu najlepšia?

“Určite bola tou najlepšou. Už len keď to beriem z hľadiska toho, že sme sa umiestnili doposiaľ na najlepšom mieste, na akom sa doteraz Rožňava umiestnila. Hrali sme už vyrovnanejšie zápasy, boli sme pre súperov väčšia hrozba ako po minulé roky. Aj keď sme tento rok nemali žiadne zahraničné posily, myslím si, že práve to bola túto sezónu naša zbraň a naša výhoda, pretože je veľa kvalitných slovenských hráčok, no mnohokrát sú menené za zahraničné.“

V základnej časti ste sa dobre rozbehli, v závere však prišli aj výpadky. V čom vidíte príčiny?

“Je pravda, že sme sa dobre rozbehli, bolo to určite podmienené aj kvalitnou letnou prípravou, no teraz je ťažko povedať, v čom boli príčiny našich herných výpadkov. Družstvá naberali druhý dych, no my sme ho pomaličky strácali. Prišli aj nejaké choroby, zranenia, takže možno aj to sa pod to podpísalo.“

Napokon ste sa dostali do prvej šestky. Ako sa pozeráte na zápasy v nadstavbe?

“Vytúžená prvá šestka. Konečne sa to Rožňave podarilo, no nebolo to ako med lízať. Družstvá boli veľmi kvalitne pripravené, či už po kondičnej, alebo technickej stránke. Napriek tomu sme zvádzali s nimi vyrovnané súboje, až na niektoré. Spomeniem zápas v Nitre alebo v Ružomberku. Samozrejme, my sa s takýmito družstvami nemôžeme porovnávať, ale tento výpadok bol veľmi veľký. Doslova a do písmena hanba. Ale asi Nitra nás najviac prevetrala. Hrajú jeden z najkrajších basketbalov v lige spolu s Popradom. Aspoň mne osobne sa veľmi páči ich štýl hry. Každopádne nám to veľa dalo. Každým zápasom sme sa zohrávali viac a viac. Naberali sme skúsenosti z kvalitných zápasov, čo sa ukázalo aj na našej zlepšenej obrane.“

V Rožňave ste už tretiu sezónu. V čom bola táto sezóna iná od tých predchádzajúcich?

Priznám sa, a dúfam, že sa nikto neurazí, no cítim sa už ako domáca hráčka. Možno aj to prispelo k tomu, že táto sezóna bola mojou naj. Skrátka, cítila som sa už ako doma. Prvý rok bol pre mňa v Rožňave asi najkritickejší, no každým rokom sa to zlepšovalo. Už tento rok keď vojdem v Rožňave do obchodu, tak ma ľudia spoznávajú a rozprávame sa, ako keby som v Rožňave vyrastala. Všeobecne ľudia v Rožňave sú veľmi láskaví a dobrosrdeční. Určite najväčší dôvod, prečo táto sezóna bola mojou naj a prečo bola iná od ostatných, boli dievčatá. Zišli sme sa neskutočne dobrá partia. Aj na ihrisku, aj mimo ihriska. V ženskom basketbale je veľmi dôležité, aké povahy sa zídu, keďže všetci vieme, aké ženy sú... Aj touto formou sa im chcem poďakovať za všetko.“

Na začiatku sezóny sa v šatni zišla rôznorodá zostava hráčok. Ako sa vám ako kapitánke viedlo družstvo?

“To, že som bola kapitánka, neznamenalo, že som sa líšila od mojich spoluhráčok. Akurát tým, že na vyhlásení mi pred menom povedali kapitánka Beňušková. Ja nie som žiadny despota alebo tým, že som kapitánka, tak som nemala žiadne právo veta. Hlavnou úlohou, čo som chcela, bolo baby povzbudiť, vyhecovať, niekedy sa ich zastať, keď napr. tréner nemal pravdu a krivo ich obvinil. Nestávalo sa to, samozrejme, často, lebo tréner ma stále pravdu, aj keď nemá... Ale vážne. Ja som typ človeka, ktorý rád vedie družstvo. A či už som aj skúsenej Vierke Libičovej alebo Katke Timkovej niečo povedala, nikdy ma neposlali kade ľahšie. V tom si ich nesmierne vážim. Takže dúfam, že moja úloha bola splnená.“

Ktoré zápasy boli kritické?

“Dá sa povedať, že všetky zápasy, ktoré sme odohrali po novom roku. Ani jeden zápas sme nevyhrali, čo nás psychicky ubíjalo. Určite niektoré zápasy sme mohli pokojne vyhrať, no zlyhalo pár faktorov potrebných k výhre. Ale určite za najkritickejšie, ako som už spomenula, boli zápasy proti Nitre a Ružomberku a ešte zápas v Banskej Bystrici.“

Ste predovšetkým rozohrávačkou, no boli zápasy, v ktorých ste vynikli aj strelecky. Ktoré považujete za také svoje naj v tejto sezóne.

“Asi za naj možno zápas doma s Banskou Bystricou, zápas v Poprade a bolo ich možno aj viac, no na tieto si tak pamätám. Kde sa mi asi najviac strelecky darilo.“

V play–off zápasoch ste chvíľami zvádzali súboje pod košom s Kováčovou. Aké to bolo?

“Aké to asi môže byť, Alena Kováčová je jedna skúsená pivotka a nerobí jej samozrejme problém poradiť si s nijakou 168 cm hráčkou... No určite som sa aspoň pokúšala sťažiť jej robotu, no málokedy sa mi to podarilo.“

V Rožňave ste odohrali tri sezóny. Končí sa vám zmluva. Spájate aj svoju ďalšiu budúcnosť s Rožňavou, alebo sa chcete pozrieť aj inde?

“Áno, je to pravda. Pred dvoma rokmi som si vravela, už nech prejdú tie tri roky, no teraz, keď to prišlo, tak som z toho smutná. Veľmi som si obľúbila Rožňavu, či už vedenie pána Árpáda, pána Helcmana a v neposlednom rade Paliho Burdigu, pána doktora Harhovského, maséra Zolyho, rožňavský fanklub, rožňavských basketbalistov či ľudí, ktorých som spoznala v Rožňave... Samozrejme, viem si predstaviť ďalšie pokračovanie v Rožňave, no nebránim sa aj iným ponukám. Vlastne na nich čakám. Určite by nebolo zlé okúsiť aj niečo iné. Spoznať iný basketbal. No priznám sa, aj keby moja ďalšia sezóna nebola v rožňavskom drese, nikdy na Rožňavu nezanevriem. Práve naopak, rada sa sem vrátim. Som rada, že aj takéto malé mestečko mi dalo veľa do života.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer