Cieľ sa podarilo splniť, i keď v odvetnej časti nevyšlo všetko podľa predstáv. Prvýkrát v extraligovej histórii klubu tak družstvo nebojovalo o záchranu, ale mohlo si znova zmerať sily s hornou časťou tabuľky. I keď sa nevyhli výpadkom, vo väčšine zápasov obstáli so cťou. Nakoniec prišlo play–off a predpokladaná hladká prehra s Popradom v oboch zápasoch.

ROŽŇAVA. Na začiatku sezóny bolo možno trocha prekvapením, že na trénerskom poste má nahradiť J. Ištóka V. Karnay. Stalo sa to však realitou a spolu s tým aj spojenie s BSS Košice. Družstvo ešte doplnili hráčky z Cassovie a na začiatku sezóny prišiel aj darček v podobe novej športovej haly. Pre skúseného trénera Vladimíra Karnaya to určite nebola ľahká sezóna a chvíľami mu dala zabrať.

Ako sa pozeráte na pre Rožňavu práve skončenú sezónu?
“Išli sme do nej s cieľom dostať sa do prvej šestky. Ako tak sa nám to aj podarilo. Ďalej však malo nasledovať to, čo urobili všetky kluby nad nami. Vystužiť káder, v našom prípade minimálne dvoma hráčkami, ktoré by dokázali potiahnuť. V tom momente by sme sa dostali do inej hernej pozície voči ostatným klubom, ako sme nakoniec boli. Ak a pozrieme dozadu, toto družstvo bolo fakt vhodné na prvú časť sezóny, ale už v koncovke a súperení s družstvami prvej šestky, tam sme už výrazne ťahali za kratší koniec. Aj keď sa nám podarilo uhrať niektoré celkom solídne výsledky. Viac menej z tých desiatich stretnutí nadstavby sme len v troch totálne vybuchli. Určite je veľkým prínosom pre baby, aj pre rožňavský basketbal to, že kvalitnejšie družstvá sa tu objavili aj druhýkrát v sezóne, že tu hralo aj euroligové družstvo. To muselo obohatiť aj rožňavského diváka, ktorý keď pozerá na basketbal reálnymi oča〜mi, musel vidieť silu týchto družstiev. Bol som prekvapený hráčkami. Niektoré urobili pokrok, ale väčšina dievčat bude musieť na sebe veľmi veľa pracovať a najmä, to je taký môj odkaz pre ne, mali by si vedieť prečítať reálne svoju kvalitu a ich ďalší basketbalový rast by sa mali od tejto reality odvíjať.“

Na začiatku ste prišli do nového prostredia. Družstvo bolo poskladané z hráčok troch klubov. V prvej časti sezóny sa však darilo.
“Prvá časť sezóny bola veľmi pozitívna, nakoľko všetko prebiehalo tak, ako v extraligovom klube malo. Myslím od zabezpečenia prípravy, technického a športového vybavenia. Proste, išlo to tak ako malo a príprava bola kvalitná a zodpovedná. Prejavilo sa to v stretnutiach a hlavne na domácej pôde sme prakticky všetkých tých, ktorých sme nechali pod sebou, porazili výrazným rozdielom. S pribúdajúcimi týždňami začali do celej športovej prípravy vstupovať iné veci. Hráčky mali školské povinnosti, začali vynechávať tréningové jednotky a bolo veľmi ťažké skĺbiť vysoké školy s kvalitných tréningovým procesom. Na základe toho sme prispôsobovali dochádzanie a prakticky to zabehané, čo tu bolo, sa muselo rozbiť. Začali sme variť z vody. Do určitého času sa to dalo podržať, ale šport sa nedá oklamať a v mnohých prípadoch bolo vidieť, že nám to prekážalo v dosahovaní výsledkov.“

V minulých rokoch ste trénovali kvalitnejšie kádre. Aké to teraz bolo pre vás, keď ste už na konci februára vedeli, že okrem Kalafutovej už nik nepríde a v šestke budete výrazne najslabší?
“Pre mňa ako trénera bolo to opäť niečo nové. Myslím, že pred dvadsiatimi rokmi som zobral po už dnes nebohom kolegovi družstvo, ktoré v danom momente robilo fackovacieho panáka. Poznám teda túto situáciu. Je veľmi ťažké sa s ňou vysporiadať. Pretože moje basketbalové myslenie je úplne inde a postupne som zisťoval, že niektoré veci sa veľmi ťažko implantujú pri tomto zložení kádra. Pretože individuálne schopnosti niektorých hráčok boli na takej úrovni, ako boli. Ale ak človek má robiť svoju robotu, musí často robiť s tým, čo má k dispozícii. Jednoducho snažili sme sa niekde posúvať, ale musím priznať, že to bolo veľmi problematické, keď nie nemožné.“

Spolu s Banskou Bystricou ste boli jediné dve družstvá, ktoré odohrali celú sezónu len so slovenskými hráčkami, kým v ostatných bolo cudziniek aj viacero.
“Toto je vec, ktorá ma obrovsky mrzí. Myslím si, že slovenská extraliga má vychovávať hráčky pre slovenskú reprezentáciu. Keď si niekto myslí, že ak má na ihrisku štyri zahraničné hráčky a jednu Slovenku, že pomáha k výchove slovenských reprezentantiek, tak si osobne myslím, že je na veľkom omyle. Žiaľbohu, asi sme na Slovensku národ, ktorý nejaké osobné ciele chce povyšovať nad ciele kolektívne. Poviem to úplne na rovinu. V Čechách nikto nevydal žiadne nariadenie, či príkaz, no v celom českom basketbale okrem euroligových družstiev, kde je úplne normálne a samozrejmé, hrá jedna jediná Američanka a aj tá prišla po odchode Slovenky Kovaľovej. Pýtam sa, ako je to možné a prečo je to tak. Prečo české družstvá vychovávajú a samé od seba hrajú s domácimi hráčkami a nehľadajú oporu pre svoje výsledky v zahraničí. Ale potom keď pozeráme finále majstrovstiev sveta Česko – USA, položme si vtedy túto otázku. Preto moje basketbalové srdce krváca. Ja beriem, že každý chce výsledok, ale pokiaľ nehráme euroligu, tak si myslím, že máme dať šancu domácim hráčkam a takto ich podporiť. Tak by to malo byť. Pretože to je myšlienka športu a nie to, či klub napr. Horná Maríková bude druhý v extralige. Myslím si, že to nie je cieľom našej práce. Keby tá Horná Maríková disponovala desiatimi Slovenkami a bola druhá v extralige, tak by som zatlieskal a tlieskal možno do Veľkej noci. Ale momentálne ma to obrovsky trápi a ubíja.“

Skončila sezóna, končí vám aj zmluva. Ako to vidíte ďalej?
“Život je otvorený a máme pred sebou dobu, keď treba regenerovať svoje sily a potom uvidíme, čo sa bude diať ďalej.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer