Niektorí majú oslavy za sebou, iných to ešte len čaká v priebehu tohto týždňa a sú aj takí, ktorí o žiadnych oslavách nehovoria, lebo podľa nich ani nie je čo oslavovať.
JELŠAVA/ROŽŇAVA/BRZOTÍN. Kedysi bolo povolanie učiteľa pojmom. "Dnes sa s tým radšej nechválime a radšej len vzývame toho hore, aby si spoločnosť uvedomila, aké dôležité je to povolanie. To vzývanie je zatiaľ bez úspechu," hovorí s dávkou irónie jeden z učiteľov v Gemeri.
Niekedy je ťažká práca aj s rodičmi
Jelšavskí učitelia z tamojšej základnej školy svoj deň oslávili už cez víkend na rekondičnom popoludní. "To bolo dobré na uvoľnenie nervov," smeje sa riaditeľ školy Dušan Mihalides. "Tlačia nás do celoživotného vzdelávania sa, bojujeme s agresivitou detí aj rodičov a s množstvom problémov, no nič z toho nie je adekvátne finančne ohodnotené. Aj napriek tomu oslavujeme."
Riaditeľ hovorí, že také problémy, aké sú v školstve dnes, vrátane iného prístupu rodičov a detí k vzdelávaniu, také predtým neboli. "Nám tu robia problémy hlavne deti Rómov, ktorí sa tu prisťahovali z okolia Popradu a Košíc. Zanedbáva sa školská dochádzka, starostlivosť o deti nie je žiadna a postih rodičov minimálny. Ale ešte sa s nimi dá pracovať, máme na to dlhoročne fungujúce spôsoby. Akurát sa to percento neprispôsobivých zvyšuje a zhoršuje. S niektorými rodičmi sa spolupracuje ťažko a evidentne nepochopili svoju úlohu pri výchove. Dokonca sú veľakrát k učiteľom aj agresívni."
Rozdielov medzi deťmi pribúda
"Učiteľ je nádherné povolanie a vždy je čo oslavovať," hovorí riaditeľka Strednej zdravotníckej školy v Rožňave Katarína Kopecká. "V piatok budeme mať stretnutie s rodičmi aj študentmi spojené s posedením."
Riaditeľka zastáva názor, že učiteľ musí rátať s tým, že bude učiť deti z rôznych prostredí, rodín a s rôznymi vlastnosťami či schopnosťami. Práve zladiť také množstvo rozdielov, urobiť z nich súdržný a kompaktný celok považuje za jednu z najťažších úloh učiteľa. "Práve to, že dokáže motivovať všetkých aj napriek rozdielom, to je na tomto povolaní to pekné. Voľakedy totiž také rozdiely medzi študentmi neboli. Ani vo vedomostiach, s ktorými k nám prišli, ani v materiálnom zabezpečení."
Malé školy sú na okraji záujmu
Učitelia zo Základnej školy v Brzotíne oslavovať nebudú. "Deň učiteľov si pripomíname. Tak by som to nazval, ale nie oslavou. O tej totiž nemôže byť ani reč. Nie je dôvod a nie je ani čo oslavovať," prízvukuje riaditeľ tamojšej školy Juraj Králik.
Škola do ktorej chodia len rómske deti je na okraji záujmu kompetentných a riaditeľ to už nie raz pripomínal. "Nespravodlivosť je v školstve, diskriminujú a zvýhodňujú sa veľké školy na úkor tých malých. Veľká škola dostane peniaze na opravu, malá a oveľa staršia už nie. Výsledkom je, že nám do tried zateká, omietka padá na hlavy... A keď prídu zahraniční hostia, nosia ich po veľkých, zrekonštruovaných a materiálne perfektne vybavených školách a vyzerá to, že je školstvo vyspelé. My máme materiálne vybavenie na úrovni Jana Amosa Komenského. Je veľký rozdiel medzi školami a žiakmi v mestách a na dedinách. A potom keď sa testujú vedomosti, vtedy kompetentní plačú, že naše deti končia na úrovni dobreže nie rozvojových krajín. Ale to je výsledok aj prostredia, v ktorom tí žiaci a učitelia pracujú."
Ostáva im pedagogický optimizmus
Napriek všetkým problémom J. Králik hovorí, že povolanie učiteľa je pekné za každých okolností. "Je to práca s deťmi, človek formuje ich vedomosti a charakter a vidí výsledky. Znie to ako klišé, ale je to skutočne pravda. Je radosť robiť takú prácu, len tú radosť kazí súčasná situácia v školstve, nedostatok peňazí a mizerná materiálna základňa niektorých škôl."
Riaditeľ nezabúda ani na chýbajúce finančné aj spoločenské ohodnotenie práce pedagógov. "Ale ostáva nám takzvaný pedagogický optimizmus. Teda oslavovať nebudeme, ale decentne si náš deň pripomenieme a posnažíme sa o to, aby sme si medzi sebou povedali, ako si učiteľov vážime," zasmial sa J. Králik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer