ROŽŇAVA. Výstava Rožňavské cechy podáva prehľad o hospodárskych a spoločenských podmienkach vzniku prvých cechov, o ich sláve v 17. a 18. storočí, ako aj o ich zániku v nadväznosti na nástup priemyselnej výroby.
"Okrem písomných artefaktov je výstava zaujímavá predovšetkým bohatým 300 až 500 rokov starým trojrozmerným cechovým materiálom, ktorý sa z existencie rožňavských cechov podarilo zachovať. Ide hlavne o cechové truhlice, zvolávacie tabuľky a pečatidlá, ktorými sa cech prezentoval navonok," hovorí o jednotlivých exponátoch autorka výstavy Sylvia Holečková z Baníckeho múzea v Rožňave.
Cechy zohrali dôležitú úlohu v hospodárskom živote miest. Boli to stavovské organizácie združujúce majstrov jedného alebo viacerých príbuzných remesiel v jednom meste alebo v jednej oblasti. Základným právnym dokumentom existencie cechu boli cechové artikuly.
Vznik prvého Rožňavského cechu – baníckeho bratstva sa datuje až do začiatkov 14. storočia. Išlo o obslužné združenia pre banícku činnosť. Boli to ševci, mäsiari a kováči, ktorí produkovali najnevyhnutnejšie produkty pre činnosť baníkov.
Presný počet cechov sa nedá zistiť
Ako informovala autorka výstavy Sylvia Holečková, po úpadku baníctva sa stala Rožňava významným remeselníckym strediskom. "V 17. a 18. storočí vznikali v Rožňave neustále nové cechy. Artikuly si väčšinou požičali od iných miest, hlavne z Košíc, Bratislavy a Kremnice. Presný počet cechov sa nedá zistiť. Cechy vznikali a zanikali, spájali s inými cechmi, neskôr sa opäť osamostatnili. Bližšie informácie o ich počte nachádzame v rožňavských mestských knihách."
Výstava prenesie návštevníka do obdobia, kedy mesto Rožňava patrilo medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku. Putovná výstava bola realizovaná s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Autor: jak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
