V žiadnom zápase, hádam okrem toho v Buzici, neprehrali vyšším rozdielom, no zároveň im vo väčšine zápasov chýbal k úspešnému koncu finálny krok.
ROŽŇAVA. Uplynulá jesenná časť súťaže bola pre SP MFK Rožňava pravdepodobne jedna z najťažších. Nedostatok finančných zdrojov, odchody hráčov, ktorých nahradili ostaršení dorastenci, korunovala vetrom odfúknutá strecha tribúny. V aktuálnej tabuľke po šestnástich kolách sú Rožňavčania na poslednom mieste. Jediné víťazstvo získali v domácom zápase s Rudňanmi, ktoré zdolali 2:0. Okrem toho si pripísali domácu remízu so Strážskym a trocha prekvapivo si delili body aj vo Veľkých Revištiach. Na súpera pred sebou strácajú osem bodov.
Tesne pred začiatkom nového ročníka sa trénerom mužstva stal D. Kemény. K mužstvu prichádzal s istými plánmi a cieľmi, no okolnosti a sled udalostí ho nasmerovali inde. “Veľa toho pozitívneho nebolo. Bol som oslovený na poslednú chvíľu, týždeň pred súťažou. Zoznam hráčov bol vtedy úplne iný ako ten, čo som mal k dispozícii. Ostal vlastne len Ondrík Vysoký, ktorému sa chcem za obetavosť a prístup poďakovať. Bol takým posledným mohykánom. Okolo neho sa od štvrtého kola začalo formovalo mužstvo zložené z mladých hráčov, ostaršených dorastencov. Máme za sebou dosť kurióznu jeseň. Pracovali sme v jednoduchých podmienkach s minimom hráčov. Vo viacerých zápasoch totiž nebol na striedanie pripravený nik. To sú prvotné príčiny súčasného postavenia mužstva v tabuľke,“ začal tréner SP MFK Rožňava Dionýz Kemény. Príčiny odchodu hráčov boli rôzne, Savčák odišiel kvôli štúdiu, Zatroch sa presťahoval za prácou, svoju úlohu zohrali i ekonomické dôvody či ponuky iných klubov z regiónu.
Bez nakladačky, no i bez bodov
Napodiv sa mladým hráčov lepšie hralo na pôde súperov, i keď domov veľa bodov nedoniesli. Po zápasoch sa im však dostalo slov uznania zo strany súpera. “Aj toto je jedna z vecí, čo ma drží nad hladinou. Domáci tréneri či funkcionári nám blahoželali k výkonu. Vyslovili uznanie smerom k našim mladým hráčom. Ďalej ma teší, že sme napriek kádru nedostali nakladačku, čo sa v iných zápasoch jesene bežne stávalo. My sme síce dostali v Buzici štvorku, ale inak sme prehrávali len o gól či dva,“ pokračoval D. Kemény. Obrannú činnosť Rožňavčania na čele s brankárom Šalamonom zvládali, horšie to bolo v útočnej fáze. “V nej sme boli neškodní. Hráčom chýbajú skúsenosti,“ poznamenal D. Kemény.
Vo viacerých zápasoch boli domácim minimálne do polčasu vyrovnaným súperom, no nepremenili šance, čo súper naopak urobil. “Tým nás načal a potom sa to lámalo aj na psychike, keď sme sa nedokázali pozviechať a zmobilizovať. Hra potom skĺzla do priemeru a pykali sme za maličkosti,“ vysvetlil D. Kémeny.
Na dvoch frontoch
Pre osmičku ostaršených dorastencov bola jeseň o to náročnejšia, že hrávali zápasy aj vo svojej kategórii. K istej presýtenosti futbalomhlavne na domácich zápasoch pridával aj psychický tlak a tlačilo ich slovo musíte. “Navyše sa očakáva v týchto zápasoch, že domáci budú tvoriť, diktovať tempo hry. Na toto však v súbojoch so staršími a skúsenejšími súpermi tento kolektív ešte nemá. K tomu sa pridávala aj slabá ofenzívna činnosť. Záloha tiež nemá práve ideálnu skladbu, takže sa aj dosť improvizovalo. Pracovali sme s hráčmi, ktorých sme mali a ktorí chceli. Bez ohľadu nato by som však chcel vyzdvihnúť prístup chlapcov, ktorí pokiaľ mohli, chodili na tréningy pravidelne,“ povedal D. Kémeny.
Nezvládnuté závery
Charakteristické pre uplynulú jeseň bolo podľa trénera aj to, že mnohé zápasy prehralo mužstvo v posledných sekundách. Najlepším príkladom je derby so Štítnikom KT, v ktorom inkasovali gól v nadstavenom čase. “Ak by sme išli do detailov, tak mnohé zápasy boli také, že ak by trvali polčasy o päť minút kratšie, tak uhráme remízy. Dostávali sme góly minútu pred polčasom či koncom. Ako tréner som nemohol formou taktického striedania naťahovať čas či kúskovať hru. Nedalo sa to urobiť, pretože lavička bola prázdna. Ak by tu taká možnosť bola, mohli sme mať o pár bodov viac,“ konštatoval D. Kemény.
Mladí hráči majú iste perspektívu, no možno sami boli do istej miery zaskočení tým, že zrazu museli pravidelne hrať vo dvoch kategóriách. “Chýba im skúsenosť, v osobných súbojoch aj fyzický fond, predvídavosť. Strácali sme veľa prihrávok, často sa hráči stali len takými naháňačmi lôpt a súpera. Chýbala súhra a spolupráca. Vzhľadom na študijné povinnosti chlapcov sme to cez týždeň nemohli trénovať. Skôr to bolo také živelné ako koncepčné. Na druhej strane každý odohraný zápas je pre nich skúsenosť, nový poznatok a výsledky sa v blízkej budúcnosti určite dostavia,“ poznamenal D. Kemény.
Na potápajúcej sa lodi
Prípadné úvahy o odstúpení z funkcie však odmieta, no na situáciu sa pozerá reálne. “Všetko je v takej situácii, že ak by sa dvaja, traja hráči zranili alebo by si povedali, že nebudú hrať, čo sa nedá vylúčiť, tak je po futbale. Ak by som odišiel ja, určite by nebolo ľahké v súčasnej situácii nájsť iného trénera,“ povedal bez okrás D. Kemény a dodal, “momentálne sa cítim ako kapitán na potápajúcej sa lodi a ten má ísť z paluby posledný.“
Napriek všetkému vyššie uvedenému verí tréner SP MFK v záchranu v súťaži. “Aj keď je tu ešte mnoho otáznikov, nehádžem flintu do žita. Ak sa vyriešia, tak sa budem snažiť urobiť maximum pre to, aby som mužstvo pripravil do odvety. Nevidím to beznádejne,“ uzavrel s istou dávno optimizmu D. Kemény.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
