Keď mám zovšeobecniť, tak Praha je západoeurópske veľkomesto, Moskva skôr ázijské a naša krásavica na Dunaji je kdesi na pomedzí. Prečo tak súdim? Podľa správania ľudí, ktorí v týchto mestách pracujú a žijú.
V Moskve je síce ohromujúci luxus, ale pochmúrna atmosféra a neprívetiví ľudia. Desný zhon a agresivita číhajú na človeka na každom kroku. Najviac sa to asi prejavuje v doprave. Niekoľkohodinové zápchy v každom dennom čase sú bežnou súčasťou moskovského koloritu. Na cestách treba byť drzý a rýchly. V metre, v tisíchlavom dave prúdiacom v rôznych smeroch, podobne. Istotou nie je napríklad ani priechod pre chodcov priamo v centre, kde môže pešiaka, ak si nedá pozor, zraziť nejaká čierna limuzína najskôr s majákom na streche, rútiaca sa stodvadsaťkilometrovou rýchlosťou.
V Prahe je, naopak, pohoda a pokoj, aj keď sú tu tiež záľahy áut, ľudí a turistov. Nik spoza volantu neukazuje hanlivé gestá, nervózne nevytrubuje a ak vidí, že ste cudzinec, s pochopením vám dá prednosť, nehovoriac o chodcoch. Karlov most je tiež plný, no ľudia po ňom prechádzajú komótne, fotia sa, prezerajú si suveníry, či sa venujú miestnym pouličným umeleckým produkciám. Hosť sa tu cíti príjemne, ochota a ústretovosť ľudí pracujúcich v službách je evidentná.
No a sme doma. Bratislava sa v niečom už trochu podobá Prahe, ale v mnohom ešte Moskve. Trebárs, ak ste z iného mesta, mnohí vodiči vám to dajú pocítiť, nehovoriac ak sedíte v aute so zahraničnou značkou. Namiesto pochopenia takéhoto cudzinca skôr rôznymi spôsobmi vytrestajú. Nepustia ho pred seba, vytlačia ho z cesty, nepočkajú, kým zaparkuje. Jednoznačne mu dajú najavo, kto je tu pánom. Tomu sa hovorí kultúrna a vzdelanostná stopa.
A aká je tá stopa v Rožňave? Podobná. Minule som si to uvedomil v jednom bare v centre mesta. Čašník na mňa ani nepozrel a uhýbajúc pohľadom len tak pomedzi zuby precedil, že čo chcem. Tak som radšej vstal a odišiel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
