Žltačkou sa nakazili asi pri kúpaní v potoku

V Slavošovciach ochorelo viac ako tridsať ľudí na nebezpečnú infekčnú žltačku typu A. Skoro všetci žijú v miestnej rómskej osade a prevažne sú to deti.

ROŽŇAVA/SLAVOŠOVCE. Chorí sú hospitalizovaní v nemocniciach v Revúcej a v Poprade. Hygienici si myslia, že zdrojom nákazy mohla byť voda v potoku. Prvé prípady zaznamenali ešte v polovici augusta.

Chorých pribudne

"S veľkou pravdepodobnosťou sa deti nakazili pri kúpaní v Štínickom potoku ešte počas teplých letných dní," predpokladá regionálna hygienička Ľubomíra Chromčíková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Rožňave. Spätne sa to podľa nej už ale nedá presne zistiť. Voda v potoku však mohla byť biologicky kontaminovaná a deti sa z nej zrejme napili. Infekcia sa následne aj kvôli zlej hygiene a nedostatočným hygienickým návykom postupne rozniesla po okolí. "Vyzerá to tak, že počet ochorení ešte mierne vzrastie. Žltačka by sa ale nemala šíriť ďalej. Robíme všetko pre to, aby sme jej v tom zabránili," ubezpečuje Chromčíková.

Hygienici rozhodli, že budú zaočkované všetky deti, ako i dospelí, ktorí s tým budú súhlasiť. Povinné očkovanie sa nevyhlo školským zariadeniam a všetkým osobám, ktoré prišli do styku s chorými. "Naši ľudia sú denne niekoľko hodín v teréne a očkujú," vysvetľuje regionálna hygienička.

Nákaza bola v potoku

Naposledy bola infekčná žltačka v Slavošovciach pred šiestimi rokmi. Súčasná epidémia vyvoláva v obci strach a obavy. "Bojíme sa, aby sa nerozšírila v papierňach, kde robia ľudia aj z iných obcí a potom do celého okresu," povedal Korzáru jeden zo zamestnancov fabriky.

Hygienici takýto scenár nepovažujú za reálny. Odkazujú na prevenciu, a to hlavne na prísne dodržiavanie základných hygienických pravidiel, najmä umývania rúk po použití toaliet a pred jedlom, nakoľko vírus žltačky sa šíri najviac stolicou. Vzduchom je vírus neprenosný.

Epidémiu považuje za vážnu aj obecný úrad, ktorý apeluje na prevenciu. "Vyzvali sme ľudí cez obecný rozhlas i písomne, aby pristupovali zodpovedne k osobnej hygiene," hovorí Lýdia Klobušníková, prednostka obecného úradu.

Vedenie obce podľa nej netušilo, že deti z osady sa kúpu v prívodnom kanáli malej vodnej elektrárne, kde bol pravdepodobne aj prvotný zdroj nákazy. Zamedziť kúpaniu v tomto objekte by mal vlastník elektrárne. Na hornom toku Štítnického potoka sú obce bez kanalizácie, vrátane Čiernej Lehoty a možnosť kontaminácie fekáliami je tu veľká.

Papierne. Pracujú v nich aj ľudia z iných obcí regiónu, ľudia majú preto obavy, aby sa nákaza nešírila ďalej.
Foto: ela