ROŽŇAVA. Po dlhých týž〜dňoch, počas ktorých sa akoby nič nedialo, sa začiatkom tohto〜 týždňa ľady pohli. Spojenie BSS Košice s rožňavským MBK začalo dostávať reálnu podobu. V Rožňave sa objavili nové hráčky z Košíc, no významný bol hlavne príchod nového trénera, skúseného Vladimíra Karnaya. Po predchádzajúcich ročníkoch, keď týždne pred novom sezónou boli v rož〜ňavskom klube veľmi hektické, sa teraz príprava rozbehla v primeranom čase. Využili sme to a novému trénerovi MBK Region sme položili pár otázok.

Stali ste sa trénerom v Rožňave. Ako sa to celé zrodilo? Aké bolo rozhodovanie pre Rožňavu?

„Veľa sa popísalo a hovorilo o zlúčení a spolupráci BSS a Rožňavy. Čakal som, ako sa to vyvinie, no dlhšie sa nič nedialo〜. Bolo to hluché obdobie〜. V tom čase prišiel pán Farkašovský s ponukou spolupráce. Tak som mu kývol s tým, že som začal v Cassovii aj trénovať. Potom sa, sa〜mozrejme, veci dali do pohybu〜. Mám veľmi dobré vzťahy s generálnym manažérom BSS pán Kandráčom, ktorý ma presvedčil. Po našom rozhovore medzi štyrmi očami som súhlasil s tým, že keď spolupráca, tak na trénerskom poste a rozhodol som sa pre Rožňavu.“

Niektoré hráčky už sú tu. Iné ešte prídu. Na čo ste kládli dôraz pri skladaní družstva?

„Moje pôsobenie tu bolo limitované hráčkami, ktoré poznám a s ktorými si prácu viem predstaviť bez trhlín. Dávali sme dokopy družstvo, ktoré by dokázalo pôsobiť spolu nielen na ihrisku, ale aj mimo ihriska. Aby sa tu vytvorila partia, ktorá by potiahla za jeden koniec. Dohoda s funkcio〜nármi bola taká, že sa poradíme o každej jednej hráčke, ktorú si predstavujeme v družstve. Dôraz je kladený na slovenské hráčky, mladé hráčky, no nebude chýbať ani skúsenosť. Družstvo by malo byť vyskladané tak, aby spĺňalo tieto kritériá.“

Chýbajú tu ešte vysoké hráčky. Sú už nejaké hráčky vytypované?

„Áno, sú. Určite budeme očakávať príchod štyroch vysokých hráčok do družstva. Budú to Slovenky. Naše ponuky sú už dané. Dievčatá sa majú rozhodnúť, či ich akceptujú, alebo nie. Nie je problém, my sa nikam neponáhľame. Družstvo môže byť vyskladané prakticky úplne v pohode do polovice septembra, aby sa stihlo pripraviť na extraligu.“

Rožňava dosiaľ patrila do tej spodnej časti extraligy. Spojením a príchodom nových hráčok sa iste zmenili aj ciele. Aké sú?

„Iné ciele... Treba sa na to pozrieť realisticky. Dnes o umiestneniach rozhoduje rozpočet klubu. Ten nie je taký, aby sme si mohli klásť nereálne méty. Tie naše jednotlivé postupnosť a ciele budú také, že v prvom rade by sme sa chceli dostať do prvej šestky. Chceme potešiť rozňavského diváka, prilákať ho do novej haly. Produkovať peknú hru, ktorá by ľudí zaujala. No a čo sa týka výsledkov, play–off je súťaž v súťaži. Je veľmi skoro hovoriť o celkovom umiestnení, ale prvá šestka je to, čo si vytyčujeme a chceme dosiahnuť.“

Čo bude dôležité v príprave, ale i v samotnej súťaži?

„Dôležitá bude určite symbióza celého družstva. Aby si dievčatá aj povahovo sadli, dokázali nájsť spoločnú reč, aby zistili, akú filozofiu presadzujem, čo od nich požadujem, aby sa vedeli adaptovať na tieto podmienky. Osobne ich poznám všetky, aj domáce rožňavské hráčky. Dúfam, že budú schopné zvládať, čo od nich budem vyžadovať a chcieť. Na druhej strane aj ony budú odo mňa niečo chcieť a som tu preto, aby som ich niečo nové naučil a posunul ďalej.“

Aké teda budú prvé týždne?

„Ako klasicky sa zameriame na kondičnú prípravu. Myslím si, že ten šesťtýždňový cyklus musíme absolvovať, pretože tieto dievčatá v tomto roku nemali ani reprezentačné zrazy a viac–menej celá príprava bola ponechaná na nich. Bude to dosť náročných šesť týždňov kondičnej prípravy. Pokúsime sa čo najlepšie pripraviť na extraligovú súťaž.“

Sledovali ste v minulých sezónach Rožňavu detailnejšie?

„Samozrejme, keď človek pracuje v extralige, pracuje s detailami a pracuje s analýzou zápasov, takže určite aj Rožňavu som mal rozpitvanú. Pôsobilo tu viacero hráčok, aj mojich odchovankýň, správy o Rožňave som teda mal z prvej ruky.“

Je príchod do rožňavského klubu pre vás veľká zmena? V uplynulých rokoch ste pô〜sobili vo veľkých kluboch. Teraz v malom klube v malom meste.

„Trénersée rošády a hry sú tu stále. Keď som dnes odchádzal z domu, tak som si uvedomoval, že presne pred desiatimi rokmi som takto išiel prvýkrát mimo Košíc do rakúskeho Welsu a povedal som si, dnes je to vzdialenosť 65 kilometrov, vtedy to bolo osemsto či deväťsto kilometrov. Toto je tak, akoby som bol doma. Nevidím žiaden problém.“

Neprichádzate teda do neznámeho prostredia?

„Nie, vôbec. V našej extralige sa ťažko dá prísť do neznámeho prostredia.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer