Z toho, že sa nevieme predať, že nás turisti obchádzajú, že nemáme kvalitné služby, že tu máločo spoľahlivo funguje, že chýba dobrá vôľa, že štát a úradníci namiesto pomoci skôr hádžu polená pod nohy, že to skrátka nejde.
Stačí prejsť z Domice do Aggteleku, aby človek pochopil v plnej nahote biedu nášho cestovného ruchu. Zakaždým ma ten kontrast medzi mŕtvou a živou krajinou, na necelom kilometri teraz už bývalej hranice, prekvapí a privádza do údesu i zúfalstva zároveň. Zúfalý som hlavne z toho, že sa za tých dvadsať rokov v Domici nič nezmenilo. Ak nerátam ten z prevádzky vyradený a trávou obrastený Disneyland, ktorý je zbastardením Dobšinského slovenských ľudových rozprávok.
Nedávno som dostal na tému cestovný ruch silné, ale pravdivé kvapky od cudzinca, ktorý v tomto biznise celkom úspešne u nás podniká. "Turizmus sa nedá robiť chrbtom k ľuďom. Ale s prívetivou tvárou. Ak ma niekde privítajú vetou: No..! Čo chcete?! Tak odtiaľ okamžite odchádzam a nikdy viac sa tam nevrátim," hovorí. Podľa neho je náš najväčší problém mentálny, nie materiálny. Predstavu robenia služby inému s radosťou a dobrým pocitom, nemáme jednoducho v krvi. Postaviť moderný hotel, luxusne ho zariadiť dokáže každý, kto má peniaze. Ale získať a udržať si klientov, na to treba oveľa, oveľa viac a toho nie sme schopní.
Chýba nám tá správna atmosféra a vedomie úplnej oddanosti veci, ktorú si tak pochvaľujeme napríklad v Rakúsku. Cestovný ruch je jemné pradivo tradícií, ľudských charakterov, kultúrneho, materiálneho i duchovného dedičstva, ktoré spoluvytvárajú tú správnu a príťažlivú atmosféru. Nenahovárajme si, že ju vieme vytvoriť. Nevieme, a je to zúfalo nedostatkový tovar.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
