Práve naopak, v súčasnosti nie je vylúčené, i keď málo pravdepodobné, že sa rožňavské “áčko“ môže prepadnúť až do okresu. Cesta na stabilizovanie tu však je.
ROŽŇAVA. Tréner Dušan Pollák sa v rožňavskom futbale pohyboval viac ako dvadsaťtri rokov. Vlani v auguste sa rozhodol vzdať sa všetkých postov, ostal len trénerom starších žiakov. Situáciu však sledoval a zdá sa, že osud futbalu v Rožňave mu až tak ľahostajný nie je.
Ako hodnotíte účinkovanie mládežníckych mužstiev SP MFK Rožňava?
“Na ich účinkovanie mala vplyv situácia okolo rožňavského futbalu, hlavne z hľadiska finančného, účinkovania A mužstva a celej činnosti klubu. Negatívne sa to prejavilo hlavne v kategórii dorastu, kde jesenná čast bola celkom dobrá, no odvetná jarná mala veľa negatívnych stránok. Celkovo to ako tak išlo v kategóriách mladší a starších žiakov a prípraviek. Na mládeži a výchove vlastných hráčov bola niekoľko rokov postavená činnosť A mužstva. Ak chcete vychovať kvalitných hráčov pre kategóriu dospelých, musíte u mládeže klásť dôraz na prípravku, starších žiakov a starších dorastencov. Ak jeden z týchto schodíkov nefunguje, celkový výsledok práce sa minie účinku.“
Ako vnímate pôsobenie A mužstva?
“Na začiatku tohto súťažného ročníka sa po piatich rokoch podarilo vytvoriť veľmi kvalitné mužstvo, ktoré určite malo na vyššiu súťaž. Navyše to boli skoro všetko chlapci, ktorí vyrastali od malička v Rožňave. Postupne sa však situácia zhoršovala a dnes je futbal v Rožňave tam, kde sa nachádzal v posledných rokoch. Bojuje o ďalšie prežitie. K výsledkom, športovej a finančnej stránke pribudla i situácia okolo štadióna. Hygienické priestory a šatne sú nefunkčné už dobrých pätnásť rokov. Mládežnícke mužstvá okrem dorastu sa už niekoľko rokov musia počas tréningov prezliekať na tribúne, alebo na tráve. Dresy perú rodičia detí, ktoré sa počas domácich zápasov nemôžu ani osprchovať. Všade počúvam, že chceme vychovávať mládež, chcem aby sa v tomto meste viac angažovala, aby neodchádzala inam. Ale čo jej v skutočnosti zostáva...“
Čo bolo dôvodom vášho odchodu z klubu práve v čase, keď napredoval?
“Svoje dôvody som už viackrát vysvetlil a cítiť ich aj z tohto rozhovoru. Pred šiestimi či siedmimi rokmi mala Rožňava prvú obrovskú šancu dostať futbal vyššie. V meste sa hovorilo, že je zbytočné dávať veľké peniaze do cudzích hráčov. Vtedy sa vytvorilo výborné mladé mužstvo, v ktorom začali hrávať 16 – 17-ročný odchovanci. Po roku sa mužstvo rozpadlo, pretože sa nevytvorili ani základné podmienky adekvátne ku kvalite hráčov. Bolo to i moje prvé veľké sklamanie, Druhá veľká šanca prišla minulý rok, keď sme vytvorili rovnako silné, kvalitné mužstvo z vlastných odchovancov. Vrátila sa dôvera hráčov i verejnosti. Bolo cítiť nadšenie, vrátila sa kvalitná hra i diváci. Mal som z futbalu radosť, aj keď to stálo veľa úsilia. Postupne sa však situácia zhoršovala, stroskotalo to na financiách, prísľuboch a veciach, ktoré ma od futbalu odradili. Neviem, či futbal v Rožňave dostane tretiu veľkú šancu... Rodičia detí držia už niekoľko rokov mládežnícky futbal. Stálo ich to nemálo úsilia i financií, ktoré klub nemal. Väčšina chlapcov vyrastala a prešla všetkými mládežníckymi kategóriami. Kto iní ako vlastní odchovanci, občania tohto mesta si zaslúžia vytvoriť patričné podmienky, zabezpečiť prácu či inak pomôcť. Som rád, že väčšina chlapcov vyštudovala vysoké školy. Sú z nich inžinieri, doktori, no okrem podmienok pre futbal si v tomto meste veľmi ťažko nachádzajú zamestnanie, preto odchádzajú, strácajú dôveru i vzťah k mestu.“
Na verejnosti sa začalo napriek uvedenému hovoriť o vašom opätovnom vstupe do rožňavského futbalu.
“Zorganizovanie prípravného zápasu medzi Rožňavou a Rimavskou Sobotou či stretnutie s Jedenástkou ObFZ neznamená, že sa do futbalu vraciam, nebodaj, že sa do neho tlačím. Ak som niekoho potešil, alebo vyplašil, tak musím povedať, že som z futbalu v Rožňave odišiel zo všetkých funkcií až na trénera starších žiakov v auguste minulého roka. V čase keď bol klub na veľmi dobrej postupovej ceste do vyššej súťaže. Za dvadsaťtri rokov trénovania či funkcionárčenia som minimálne štyrikrát vyťahoval rožňavský futbal z hrobu a pätnásť rokov ochránil od pestovania kukurice na ihrisku...“
Stretli ste sa však so štatutármi klubu.
“Absolvoval som stretnutie so štatutármi klubu pánmi Strelkom a Džačárom, kde sme sa porozprávali o zlej situácii v rožňavskom futbale. Chceli počuť aj môj názor. To bolo všetko. Mimochodom, po mojom odchode v auguste som si myslel, že sa v rožňavskom futbale bude realizovať množstvo odborníkov, no ako ma informovali štatutári, tak zostali sami. Ak by po mojom odchode, odchode trénerov pánov Farkaša a Rybára, odišiel aj pán Strelka, tak asi by bol futbal v Rožňave minulosťou. Takže niektorých sklamem a iných poteším.“
Dospeli ste na spomínanom stretnutí k nejakým záverom?
“Moja osobná podpora smeruje k údajnému spojeniu, predbežnej dohode dvoch klubov s finančných zabezpečením a všetkými právomocami na zloženie nových funkcionárov, členov výboru a trénerov mužstiev vo všetkých kategóriách. Už kvôli hráčom, ktorí majú rožňavský futbal radi.“
Existujú podľa vás aj iné možnosti?
“Futbal v Rožňave môže zachrániť mesto v spolupráci s podnikateľmi na území mesta alebo sponzormi. Tí však majú svoje požiadavky smerom k mestu. Tak to funguje všade. Aj teraz existuje takáto možnosť. Ak mesto garantuje väčší balík finančných prostriedkov na činnosť klubu ako doterajších približne 15 000 eur na obdobie minimálne štyroch rokov spolu s ďalšími požiadavkami sponzora, tak tu existuje reálny vstup jedného zo sponzorov do rožňavského futbalu s nemalými finančnými prostriedkami. Potom je tu aj druhá možnosť, že sa nájdu sponzori z radov rodičov detí, ktorí jednak zachránia mládežnícky futbal a na druhej strane pomôžu odbremeniť finančne futbal dospelých. Naposledy metso do futbalu na jeho činnosť dalo, zo svojho rozpočtu, viac ako milión slovenských korún v deväťdesiatych rokoch. Vtedy sa hrala II. resp. III. liga, no odvtedy už prešlo skoro pätnásť rokov.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer