Nemôžu si ešte vyčistiť studne a pitnú vodu im dodávajú v cisternách.
GEMER. Hygienici upozorňujú na zvýšené riziko infekčných chorôb zo znečistenej vody, bahna, blata. Hrozia rôzne choroby vrátane kožných či črevných, ochorenia prenosné zo zvierat na človeka. Hygienici rozdávali v obciach starostom podrobné písomné pokyny, ako postupovať po povodni.
Studne ešte nemôžu vytiahnuť
"V Bretke sa boja infekcií, lebo im tam vyrazili žumpy," hovorili si medzi sebou Plešivčania už cez víkend. Vyliala sa tam Slaná aj rieka Muráň a hoci boli už včera v koryte, ľudia stále čakajú, kým voda opadne aj v ich domoch a záhradách. "Je pravda, že v osade na okraji dediny majú obyvatelia latríny, obsah ktorých už išiel von. Museli sme vykonať prísne hygienické opatrenia. Kúpili sme dezinfekciu na ruky a podlahy pre deti v našej škole," povedala starostka Bretky Anna Giczeová (SMK). "Situácia je už lepšia, ľudia čistia v domoch, čo sa dá. Ale do záhrad sa stále nevedia dostať. V nedeľu sme skúsili vyťahovať vodu zo studní, ale ešte sa to nedalo. Musíme čakať a dovtedy dezinfikovať. Nám nenarobila problém len Slaná a Muránka, ale už tretí týždeň nám vyrážala na povrch spodná voda."
Pitná voda je stále znečistená
Pitnú vodu dostáva v cisternách niekoľko obcí vrátane Kamenian, Nandráža, Slavca, Vidovej, Plešivca, Gemerskej Panice, Tornale, Bretky. Zvlášť teraz treba dávať pozor na jej dôkladné vyšetrenie. V Bretke napríklad bola jej kvalita po prvotných vyšetreniach veľmi zlá. Bola mikrobiologicky znečistená aj od fekálií. Hygienikov sa už cez víkend ľudia z Plešivca pýtali, čo majú robiť so studňami a kto im vyšetrí pitnú vodu. "Tí, ktorí majú vlastné studne, si musia dať vyšetriť kvalitu vody sami. Kde je verejný vodovod, tam za to zodpovedá obec alebo vodárenská spoločnosť," informovala Petronela Vargová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Rožňave.
Z vody zo studne ani nevariť
"Fuj, ani si nechcem predstaviť, čo bude, keď odíde tá voda zo suterénu. Bude tam asi len samé bahno a bohvie čo ešte," uvažoval jeden z majiteľov zatopeného domu v Plešivci. Pri odstraňovaní škôd je z hygienického hľadiska najdôležitejšie chrániť sa gumenými rukavicami, mať na nohách pevnú obuv, často si umývať ruky a používať dezinfekčné prostriedky. Pokiaľ možno, obmedziť styk znečistenej vody a bahna s telom. P. Vargová upozorňuje aj na opatrnosť pri používaní vody zo studne. "Ak bola zaplavená, nepoužívajte vodu z nej ani na pitie, ani na varenie, až kým sa nedozviete výsledky rozboru. Radšej používajte balenú vodu. Pri čistení studní je nutné úplne z nej vodu odčerpať, vhodiť zapálenú sviečku na jej dno a keď sviečka ostane horieť, je to dobré znamenie. Vnútorné steny treba vyčistiť dezinfekčným roztokom, opláchnuť ich, vodu znovu odčerpať a takto pokračovať, až kým v studni vymizne kal. Potom príde na rad dezinfekcia vody a až potom odoberanie vzoriek na laboratórnu kontrolu."
Sušiť a dezinfikovať. Všetko
Ťažko dúfať, že by boli plodiny zo zaplavených záhrad ešte bez hnilobných znakov. Avšak nielen tie nemožno ďalej používať, ale ani potraviny, ovocie a všetko, čoho sa dotýkala voda z povodne alebo bahno. Pri zaplavených bytoch je potrebné vyvetrať s prievanom, mechanicky ich očistiť od bahna a blata, vyhodiť všetko, čo je zvlhnuté a dezinfikovať všetko - nábytok, steny, podlahy, oblečenie a detské hračky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer