ROŽŇAVA. Zatiaľ sa hlásia dvaja. Plochy na podnikanie vo viac ako šesťhektárovovom areáli pre nich pripravila prešovská firma PKB Invest.
Za sedem miliónov eur zo štátnej kasy sa z Rožňavy Bane odniesli za tri roky tisíce kubíkov zeminy z banských háld a odkaliska, zrovnal terén a natiahli inžinierske siete. Park má asi štyristo metrov novej cesty s kvalitným asfaltovým povrchom, ktorý už objavili in-line korčuliari. Popri ceste vedie dláždený chodník a osvetlenie, okolie zdobia ruiny zdevastovanej banskej zóny.
"Máme podpísanú nájomnú zmluvu s jedným investorom, s ďalším chystáme jej podpis, čo by sa malo udiať do mesiaca," povedal primátor Vladislav Laciak (Smer).
Bude tu unikátny závod
Prvým investorom je spoločnosť Ekoplastika, ktorá by mohla začať s výstavbou hál ešte tento rok. Spracovávať bude plastový odpad a vyrábať z neho elektrickú energiu. Druhým firma Celltex z Ivanky pri Dunaji, ktorá sa zaoberá výrobou dámskych hygienických vložiek. Spolu by mali preinvestovať asi 28 miliónov eur a postupne zamestnať do dvesto ľudí. Tretia firma, ktorá mala o park záujem, je podľa informácií Korzára neistá. Holandský výrobca nábytku VDS Stalen Meublen investíciu kvôli kríze pozastavil.
"Taký závod, ako chystáme v Rožňave, s kapacitou okolo 20-tisíc ton plastov ročne, ktorý ich bude energeticky zhodnocovať, v Európe zatiaľ nie je," tvrdí Dušan Olah, konateľ firmy Ekoplastika. Používať bude podľa neho najmodernejšiu švajčiarsku technológiu a vyrobenú elektrinu bude dodávať do siete. Po procese posúdenia jeho vplyvov na životné prostredie a kladnom schválení zámeru by sa mohol začať stavať ešte tento rok.
Celltex rokuje o zmluve
Výroba v Celltexe je reálna koncom budúceho roka. Záležať to bude na podmienkach a podpise nájomnej zmluvy. "O podobe zmluvy rokujeme. Čím skôr sa dohodneme, tým skôr začneme stavať," povedal pre Korzár Milan Elexa, konateľ spoločnosti.
Pokiaľ by investori obsadili záujmové plochy, ostáva v parku ešte voľných asi pol druha hektára. Mnohí Rožňavčania si myslia, že za 7 miliónov eur,sa toho urobilo na rožňavskej bani málo. Parku navyše chýba logické a najkratšie napojenie na hlavnú cestu cez železničnú trať. Mesto už požiadalo o 700-tisíc eur zo štátneho rozpočtu na vybudovanie chráneného priecestia.
Cesta s chodníkom
"Tomuto hovoria park, jednej ceste s chodníkom. Je to trápne. Mali by sa pozrieť, ako vyzerajú parky inde vo svete," rozčuľuje sa 40-ročný podnikateľ Marián z Rožňavy, ktorý údajne videl priemyselné parky aj v Číne. Podľa rozpočtu išla asi tretina z celkovej sumy na zemné práce a zvyšok na inžinierske siete, ako je voda, kanalizácia, elektrické vedenie, osvetlenie a plyn.
Dlhá história
Pôvodný projekt rožňavského priemyselného parku vznikol ešte v roku 1998, v čase, keď mesto viedol terajší viceprimátor František Kardoš. Samospráva vložila do projektov a pozemkov niekoľko miliónov korún, ale od začiatku jej chýbal podnikateľ s reálnym zámerom. Mesto napriek tomu získalo na postavenie parku z eurofondov vyše 3,3 milióna eur. Nemalo však vysporiadané pozemky ani peniaze na spolufinancovnie, tak o dotáciu prišlo, čo bol na vtedajšie skúsenosti s čerpaním eurofondov celoslovenský škandál. Neskôr samospráva so žiadosťami o dotácie viackrát neuspela. Zmena nastala až po voľbách v roku 2006, keď sa vedenie mesta dostalo pod vplyv strany Smer-SD. Podpora vybudovaniu parku zo štátnych peňazí sa dostala pred štyrmi rokmi do uznesenia vlády počas výjazdového zasadania v Betliari.
sas
Ako vláda plní sľub podporovať zahraničné investície
Čo sľúbili: Zahraničné investície budú patriť k prioritám mojej činnosti. Nemôžeme prísť o zahraničných investorov. O tom bola aj diskusia pri úvodných rozhovoroch, či pôjdem do vlády. Myslím si, že zahraničných investorov treba na Slovensku udržať a pokiaľ možno prilákať ďalších.
Zdroj: SME, Ľubomír Jahnátek, minister hospodárstva, SME, 7.7.2006, Jahnátek: Po skončení misie poďakujem
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Efektívna podpora investícií bez ohľadu na ich pôvod zvyšuje ekonomický potenciál Slovenska.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Prílev priamych zahraničných investícií začal po raste v roku 2006 klesať na historicky najnižšie úrovne v pomere k HDP. Príčinou je zastavenie privatizácie, zhoršené podmienky pre podnikanie a od roku 2009 aj kríza. Týždenník Trend začiatkom roka 2009 vypočítal, že v rokoch 2002-2006 (s výnimkou roku 2005) bolo Slovensko na špici krajín V4 v priamych zahraničných investíciách v pomere k HDP, v roku 2008 sa však prepadlo na posledné miesto.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako SMER-SD plní sľub presunúť investičné stimuly od veľkých na malých a stredných podnikateľov
Čo sľúbili: Keby sme rozpočítali finančný stimul, ktorý dostala spoločnosť Kia na vytvorenie jedného pracovného miesta, tak sú to neefektívne vynaložené peniaze. Ak by sme tú istú sumu dostali medzi malé a stredné podniky na Slovensku, tak bude počet nových pracovných miest pravdepodobne niekoľkonásobne vyšší.
Zdroj: Robert Fico, predseda SMER-u, Lidové noviny, 18.3. 2006, Robert Fico: Český model nad slovenským vyhrál
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Samotná veľkosť podporeného subjektu nie je rozhodujúca, dôležité je sledovať efektívnosť poskytnutého stimulu, t.j. aký je jeho prínos (napr. počet vytvorených pracovných miest, pridaná hodnota, zlepšenie kvality života) v pomere k výške podpory.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Ministerstvo hospodárstva uviedlo, že spomedzi podnikov, ktorým bola poskytnutá investičná pomoc v období 2006 - 2008, spĺňal kritériá stredného podniku jediný podnik (t.j. počet zamestnancov podniku nepresahuje 250), ostatné podporené spoločnosti patria medzi veľké podniky (t.j. s počtom zamestnancov nad 250).
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako SMER-SD plní sľub podporovať investície s vyššou pridanou hodnotou
Čo sľúbili: Otázkou je, ako sa nám bude dariť lákať investorov do výroby s vyššou pridanou hodnotou. Nemôžeme sem preto lákať investora, pre ktorého budú slovenské ženy za deväťtisíc korún montovať nejaké káble. To už nie je investícia, ktorú dnes potrebujeme. Musíme hľadať niečo iné.
Zdroj: Lidové noviny, 18.3. 2006, "Robert Fico: Český model nad slovenským vyhrál"
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Investície s vyššou pridanou hodnotou zvyšujú konkurencieschopnosť hospodárstva, čím vytvárajú aj predpoklady pre rýchlejší rast platov. Zároveň vytvárajú podmienky pre dlhodobejšie pôsobenie investorov na Slovensku, keď znížia riziko odchodu investorov v dôsledku rastu ceny práce.
Aká je realita? Sľub zostáva prevažne nesplnený. Od začiatku roka 2008 síce platí nový zákon o investičnej pomoci, podľa ktorého výška stimulov rastie so zvyšujúcim sa vzdelaním nových pracovníkov. V rokoch 2005-07 však v high-tech a medium-tech výrobných odvetviach nedošlo k výraznejšiemu rastu počtu pracovných miest, zamestnanosť vo vedomostne náročných odvetviach služieb dokonca klesla.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Autor: sas
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
