Takmer vymretá Brdárka pomaly ožíva

Brdárka v okrese Rožňava sa začína omladzovať. Pred niekoľkými rokmi hrozilo, že vymrie. Teraz v nej žije asi 20 obyvateľov pochádzajúcich z miest, ako sú Košice, Prešov, Revúca či Spišská Nová Ves.

BRDÁRKA. Do jednej z najmenších obcí v okrese sa prisťahovali pred šiestimi rokmi. Ako hovoria, mali dosť mestského života a hodnôt. Vnútorné naplnenie našli až v Brdárke.

Našli si svoj kút na konci okresu

Ľudia, ktorí sa už pár rokov poznali, hľadali miesto na Slovensku, kde by mohli žiť spôsobom, aký vyhovuje im. Rodiny s deťmi, ale aj bezdetné páry z rôznych miest sa spojili do združenia Alter Nativa a našli "svoje miesto" v koncovej dedine Rožňavského okresu. Už predtým v nej pôsobili iné občianske združenia, organizovali festivaly a snažili sa priniesť do dediny čo najviac mladých ľudí.

Noví obyvatelia v tom pokračujú. Organizujú rôzne semináre, kurzy o užitočnom "odpadovom" textile, kurz pletenia z prútia, remesiel, začiatkom mája majú v pláne kurz permakultúry. Ide vlastne o systém a princípy pre navrhovanie trvalo udržateľných ľudských sídiel, zahŕňajúci domy, pestovanie, vzťahy, ekonomiku. Je to akási filozofia, ktorou sa spoločenstvo riadi.

Nedržia sa za ruky a nerobia spoločné raňajky

"V podstate sme sa zbalili, nechali sme život v meste a prišli sme do tejto dediny. V meste chodíte každý deň ráno do práce, strávite tam 10 hodín, aspoň 8 spíte, a keď si spočítate, koľko vám ostáva na to, čo chcete robiť, tak je to pár hodín. Zrátali sme si to a povedali sme si, že to nie je to, čo by sme chceli robiť. Nie sme nejaká komunita, ktorá žije uzavreto. To si niektorí ľudia myslia. A keď prídu a vidia realitu, sú aj sklamaní. Myslia si, že sa ráno držíme za ruky, a potom si uvaríme spoločné raňajky. Pomenovaniu komunita sa preto snažíme vyhýbať. Sme spoločenstvo ľudí, ktoré prišlo bývať na vidiek. My normálne používame mobily, internet, vypracúvame projekty, vydávame knižky, pestujeme, pracujeme v sade, chováme sliepky, jeden z našich priaznivcov aj kozy...."

Živia ich kurzy či projekty, jeden z hlavných sa týka zachovania čerešňových sadov. V Brdárke je okolo 3-tisíc čerešňových stromov, 200 až 300 odrôd. Vzduch v idylickej dedine rozvoniava od čerešňových kvetov práve v tomto období.

Náklady na bývanie klesli

"Človek, ktorý je zvyknutý, že ide do supermarketu o 19.30 a v pohode si všetko nakúpi, si možno pomyslí, že čo by asi tak na dedine robil. V prvom rade, na dedine sú možno o polovicu nižšie náklady na bývanie. A ani nie je kde peniaze minúť. Veľa vecí sa dá dopestovať, zeleninu aj ovocie. Je to spôsob, ako sa dopracovať k zdravému sedliackemu rozumu. Pomáhame si," hovorí M. Antal (na snímke vľavo).

Skupina má jedno auto, s ktorým chodia po zásoby do mesta. Obchod s potravinami je tu otvorený len trikrát do týždňa. Keď štartuje z dediny ich auto, každej domácnosti prinesie, čo je potrebné. "Obrovskú pomoc na začiatku nám poskytla obec. Dala nám do prenájmu miestny penzión. Teraz máme viacero domov, ktoré si rekonštruujeme," hovorí M. Antal.

Brdárku spoznávajú aj cudzinci

Vekový priemer staronových obyvateľov je do 35 rokov. "To je pozitívne," hovorí starosta obce Jaroslav Hric Jančo (OKS). "Obec už skutočne vymierala, z mladších som ostal len ja s rodinou. My sme už predtým pracovali na propagácii obce, len iným spôsobom. Títo ľudia v tom pokračujú, a čo je dobré, ich prítomnosť znižuje vekový priemer v obci, ktorá má 62 obyvateľov."

Momentálne sú v Brdárke aj dobrovoľníci zo zahraničia. "Sú tu napríklad dvaja Francúzi, jeden z nich architekt, ktorý sleduje staré domy a snaží sa do modernej architektúry zapojiť niečo z tej starej. Je tu ešte ďalší Francúz, Portugalec a dve Španielky. Všetko je tu pre nich nové, prostredie, príroda aj práca na políčkach. Učia sa náš jazyk, spoznávajú našu kultúru a my zase tú ich," dodáva Edo Jendrál.