neodporujú myšlienke vytvárať objekty atóm po atóme, ale my sami sme príliš veľkí, aby sme boli schopní niečo také uskutočniť." Bol prvý človek, ktorý spomenul myšlienku nanotechnológií.
Čo teda nanotechnológia vlastne je? Ide o vedný odbor, ktorý sa zaoberá presnou a zámernou manipuláciou s hmotou na úrovni atómov, z ktorých sa hmota skladá. Všetky veci okolo nás sú vytvorené z atómov. Ich vlastnosti teda závisia na tom, ako sú atómy v tej ktorej látke usporiadané. Ich precíznym poskladaním dokážeme vytvoriť materiály s presne požadovanými vlastnosťami. To je v stručnosti základný princíp fungovania nanotechnológií.
Aké sú prínosy pre občanov? Nanotechnológie, ako priekopnícke riešenia, prinášajú zlepšenie výkonnosti nielen do celého priemyselného a poľnohospodárskeho sektoru, ale napr. aj do zdravotníctva. V dôsledku ich zavádzania do výrobných procesov by mohlo dôjsť k zníženiu emisií škodlivín do ovzdušia a k racionálnejšiemu využívaniu prírodných zdrojov. Súčasne s tým používanie inovovaných spotrebných výrobkov, v kombinácii s inováciou v stavebníctve a znižovaním rizík prináša zlepšenie kvality života ľudí s následným zlepšením zdravotného stavu a prosperity.
Zavádzanie nanotechnológie znamená však súčasne nové spektrum rizík - hrozieb pre zdravie a životné prostredie a v neposlednom rade aj problémov etického charakteru súvisiacich s ľudskou integritou a dôstojnosťou, ako sú napríklad "čipy" na monitorovanie alebo riadenie správania ľudí. Zástancovia vidia nanotechnológie ako napríklad moderný spôsob výroby nových a silnejších materiálov, liekov a neobmedzenej počítačovej techniky. Odporcovia nanotechnológií poukazujú na vážne ohrozenia verejného zdravia, keďže nanočastice sa môžu dostať do potravín a do organizmu, ako aj na nové metódy skúmania, keďže miniatúrnymi kamerami je možné sledovať každý náš krok.
Najpálčivejšou otázkou v súčasnej diskusii o nanotechnológii je výskum rizika nanočastíc pre zdravie a životné prostredie. Medzi zdravotné dopady nanočastíc patrí riziko vzniku pľúcnych a srdcových ochorení spôsobených vdýchnutými nanočasticami, riziko hromadenia biologicky neodbúrateľných nanočastíc v pečeni a riziko ich absorpcie do mozgu. Vedecký výbor pre vznikajúce a novoobjavené zdravotné riziká nedávno dospel k záveru, že "najmä existujúce toxikologické a ekotoxikologické metódy nemusia stačiť na zodpovedanie všetkých otázok, spojených s nanočasticami ". Poukazuje tiež na to, že vieme iba veľmi málo o fyziologickej reakcii na nanočastice. Diskusia o riadení nanotechnológií je zatiaľ iba v začiatkoch. Do budúcnosti je potrebné podrobnejšie preskúmať riziká, ktoré pre zdravie a životné prostredie znamenajú nanočastice, aby sa nanotechnologické spoločnosti vyhli "azbestovým" škandálom.
Autor: Štefan Roda, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Rožňave
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
