Bývalý majiteľ bane sa jej zbavil a dal ju zatopiť pre údajnú neefektívnosť ťažby. S odôvodnením, že vydolovanie a spracovanie vzácnych kovov z ložiska Strieborná by bolo drahšie, než za koľko by sa dali umiestniť na trhu. Veľkou neznámou bola aj technológia spracovania rudy. Nikde totiž nebola hornina s rovnakým pomerným zastúpením jednotlivých zložiek doposiaľ spracovávaná.

Skúšky vyseparovania kovov, vrátane zlata a striebra, ktoré sa robili na viacerých miestach vo svete, nedopadli dobre. Túto úlohu tiež riešili v rámci vedeckého programu aj akademici v Košiciach. Vraj ju vyriešili, ale praktikov a investorov, ktorí by do nej vložili peniaze, o tom nepresvedčili. A tak baňa skončila pod vodou. Odvtedy ceny kovov niekoľkonásobne vzrástli a ekonomika ťažby by mohla byť plusová. Baňa po konkurze však skončila v rukách dvoch subjektov a tým sa začala éra jej súčasných patálií. Jednej firme patria dobývacie práva, druhej povrchové objekty. Baňa nie je od ukončenia ťažby zabezpečená tak, aby nespôsobovala ekologické škody.

Obaja vlastníci si zodpovednosť za súčasný stav pohadzujú ako horúci zemiak a vyhovárajú sa jeden na druhého. A tak je zatiaľ jediným "prínosom" bane, že znepríjemňuje svojmu okoliu život. Ak by sa objavil bohatý zahraničný investor, ochotný vložiť milióny eur do oživenia ťažby, narazil by na tieto nevyriešené strety záujmov, čo by ho stálo ďalšie peniaze. Nádejní investori o týchto skutočnostiach, napriek tomu, že si na nich môžu vylámať zuby, máločo vedia. Preto, ak niekto hovorí o obnovení ťažby, mal by najprv dať do poriadku tieto záležitosti. Kým s nimi nepohne, budú reči o oživení Mária bane iba zbožným želaním. Mesto potrebuje investorov ako soľ. Ale serióznych, nie špekulantov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer