Ostatné dni v rodine úspešnej slovenskej paralympioničky Henriety Farkašovej sú naplnené radosťou. Prostredníctvom internetu, televízie aj novín sú pri dianí v kanadskom Vancouvri a tešia sa z úspechov svojej dcéry.
ROŽŇAVA. "Veľmi sme sa tešili už vtedy, keď sa dostala na paralympiádu. Teraz sledujeme aktuálne informácie cez internet, v televízii či novinách. Aj sme sa s dcérou rozprávali cez skype. Preteky sme vnímali tak, že sme boli aj trocha nervózni, držali palce, fandili sme jej a potom prišla obrovská radosť, že sa to podarilo," začala mama úspešnej zrakovo postihnutej lyžiarky Mária Farkašová.
Neposedné dieťa
"Henrieta bola od malička neposedné dieťa. Napriek hendikepu nebolo športu či inej aktivity, čo by nevyskúšala. Veľmi rýchlo sa naučila bicyklovať, korčuľovať, plávať. Jednoducho má športový talent. Vzala som ju na talentové skúšky na tanec. Potom začala študovať na strednej škole v Levoči, kde sa venovala behu, plávaniu či atletike. Potom sa dostala na svah. Bola to asi tá voľnosť, sloboda, rýchlosť, čím jej lyžovanie učarovalo. Ako bežní ľudia tieto veci pociťujeme ako samozrejmosť, no jej lyžovanie dalo možnosť si to naozaj prežiť," rozhovorila sa M. Farkašová.
Obavy z pádov a zranení
Vrcholový šport je často spojený s množstvom cestovania, inak to nie je ani v prípade Henriety. Mama si už však na to zvykla a berie to ako samozrejmosť. "Keď je v dobrom kolektíve a medzi dobrými ľuďmi, tak sa nič nedeje. Mám také krédo, že ak sa niečo má stať, tak sa to stane, aj keby bola pri mne. Má svoj svet. Navyše dnes už predsa nie sú vzdialenosti. Je tu internet, môžeme sa počuť i vidieť," poznamenala M. Farkašová a dodala, "možno by sme to prežívali ťažšie, keby tieto vymoženosti neboli a nemali by sme správy o nej".
Dobrou školou bolo podľa mamy štúdium i dochádzanie do školy v Levoči. "Najprv som s ňou prešla všetky možné trasy z Rožňavy. Aj som sa veľmi bála, no behom pár týždňov sa zmenila. Rýchlo sa osamostatnila a našla si svoj svet," podotkla M. Farkašová. No aj teraz sa objavia obavy. "Sú hlavne z pádov, mala už všelijaké zranenia, no hovorím si, kým sa to dá vyliečiť, je všetko v poriadku," vysvetlila M. Farkašová.
Privítajú ju tortou a šampusom
Definitívnu diagnózu vyriekli lekári, keď mala Henrieta približne štyri roky. "Vtedy na nás vysypali všetko možné, čo môže a nemôže robiť, čo sa môže stať, toto i ono. Sú to výstrahy, no to isté sa môže stať aj doma. Báť sa bojím, ale snažím sa to brať s rezervou. Veď inak by sme si predsa nesadli ani do auta či lietadla. Uvažovať nad tým, čo sa môže stať, tak sa nedá žiť," poznamenala M. Farkašová a pokračovala: "Henrieta ide do všetkého naplno. Nebojí sa, a to vidieť. Zranenia sa jej nevyhýbajú, no nedá to na sebe poznať. Iní jej musia povedať, že by sa mal na to pozrieť aj lekár. Nechce si to pripustiť a chce lyžovať za každú cenu."
Do konca paralympiády chýba ešte pár dní a medaily na konte dvadsaťtriročnej lyžiarky ešte môžu pribudnúť, mama však už teraz vie, ako privíta dcéru. "V našej rodine je zvykom, keď má niekto sviatok, a toto bude veľmi veľký sviatok, druhé narodeniny, tak dostane tortu. Navarím jej, o čo si povie. Kúpime tiež veľký 'šampus' a polejeme ju ako zvyknú Schumachera," zakončila so smiechom Mária Farkašová.
Nasledujú obľúbené disciplíny
Henrieta Farkašová s navádzačkou Natáliou Šubrtovou získala v obrovskom slalome na zimných paralympijských hrách vytúžené zlato. Ďalšou disciplínou je zjazd. Deň predtým mala deň voľna, ktorý využila na oddych.
“V cieli po druhej jazde ma zaplavil pocit šťastia, radosti, uspokojenia, že som to zvládla aj napriek náročným podmienkam. V daždi som pretekala prvý krát, trať bola dosť mäkká, najviac asi prekážala viditeľnosť, kvapky na okuliaroch."
"Celkom dobre som sa s tým dokázala vysporiadať, čo naznačoval aj náskok po prvom kole. V druhom kole som mohla ísť vďaka takému náskoku svoju pohodovú jazdu, čoho výsledkom je môj životný úspech. Štartové čísla sa deň pred pretekom žrebujú, a s číslom 1 som mala dobrú východnú pozíciu. S navádzačkou sme sa od rána snažili navodiť si dobrú náladu, pohodu pred štartom, veľa sme si pospevovali, smiali sme sa."
"Oslavy po pretekoch boli také decentnejšie, boli sme si sadnúť v jednej pivárni, ktorú vlastní jeden manželský pár pôvodom zo Slovenska. Väčšie oslavy budú až po skončení hier, nakoľko máme pred sebou ešte pár pretekov."
"Deň voľna pred zjazdom som si konečne dlhšie pospala, volala som so svojou rodinou, kamarátmi, odpisujem na blahoprajné maily a SMS správy, sledujeme a povzbudzujeme tímových kolegov, chystám sa na masáž. Čakajú ma moje obľúbené disciplíny, a určite bude dôležité byť v psychickej pohode a maximálne koncentrovaná na jazdu,“ napísala nám v e-mailovej správe vynikajúca Henrieta Farkašová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
