K zime patrí aj sneh, a ten v Dobšinej síce nechýbal, no vytrvalý dážď v noci z piatka na sobotu trate “trocha“ upravil. Vzhľadom na náročné podmienky bolo víťazstvo posádky Ján Kováčik/Jozef Dobis z Lubeníka na Lade 2105 v absolútnom poradí do istej miery prekvapením. Hlavne keď za sebou nechali silnejšie “štvorkolky“. Z pôvodne 99 prihlásených posádok sa na štart postavilo 74 a klasifikovaných bolo 72.
DOBŠINÁ. Sobotňajšie preteky sa určite pre viaceré posádky začali skoro ráno, pretože od siedmej si mohli prejsť trate. Bola to novinka, ktorú usporiadatelia v tomto už ôsmom pokračovaní Dobšinskej zimy pripravili. Okrem toho, že si posádky prezreli trať, pomohla aj organizátorom. “Ukázalo sa, že niektoré dvojkolky mali v niektorých úsekoch legendárnej vložky Vlčia Dolina – Podkova problémy. Operatívne sme to riešili, trať sme posypali,“ uviedol riaditeľ pretekov Marcel Kollárik a vysvetlil, “úspech podujatí, ako je Dobšinská zima, spočíva v posledných dvoch dňoch, keď sa pomocou techniky pripravujú trate. My sme začali už v stredu, časť tratí sme odkryli vo štvrtok a dokončovalo sa to v piatok. Vo štvrtok trate vyzerali asi najkrajšie. Dovolím si porovnať, pretože som bol vo Švédsku, že sa rovnali švédskej zime. Boli vyrovnané, snehové mantinely po krajoch boli meter vysoké. V piatok sa to ešte držalo, no dážď z piatka na sobotu nám, dá sa povedať, zničil robotu, námahu, ktorú sme do toho dali.“
Dobšinské preteky sú každú zimu iné. O výsledku veľakrát rozhodovalo to, či posádka štartovala na konci, alebo na začiatku štartového poľa. V tomto roku rozhodoval náhon a pneumatiky s klincami. Počet takto vybavených posádok sa z roka na rok zvyšuje. “Bola to asi dvadsiatka áut, dokonca som zaznamenal posádku, ktorá si bola kúpiť pneumatiky s klincami v Čechách deň pred pretekmi. A to sa bavíme stále o amatérskych pretekoch,“ uviedol M. Kollárik.
Čoraz vyššia úroveň
Ťahákom minulého i tohto ročníka bola rýchlostná vložka Vlčia dolina – Podkova. Jazdila sa aj v klasickej rally, posádky si teda mohli na vlastnej koži vyskúšať, aké to je. Počasie ju urobilo ešte ťažšou, čo kládlo aj vyššie nároky na zabezpečenie zo strany organizátorov. “Boli sme pripravení a nič nás nemohlo zaskočiť. Pristúpili sme k tomu ako k riadnej vložke na rally. No aj tak mi padol kameň zo srdca, keď sa skončila. Našťastie sme zaznamenali len niekoľko malých výletov z trate,“ povedal M. Kollárik.
Aj to ukazuje na to, že kvalita jazdcov, hoci jazdia na amatérskej úrovni sa zvyšuje. “Keď sme pred ôsmimi rokmi začínali, doslova sme sa hrali na lúke. No dnes už tento šport strašne postúpil. Niektorí amatéri sa približujú už k licencovaným pretekárom. Skvalitňuje sa technika, bezpečnostné prvky v autách. No i na jazdeckom umení vidieť, že chlapci už dorástli. Videl som viaceré talenty, len škoda, že súčasná ekonomická situácia im nepraje,“ povedal M. Kollárik.
MRC aj Dobšinský pohár
Dobšinská zima 2010 bola druhým podujatím seriálu Minirally cup 2010, no zároveň bola otvorená aj pre jazdcov mimo tohto seriálu. Tí súperili v Dobšinskom pohári. Body do seriálu nakoniec zbieralo 42 posádok, v Dobšinskom pohári štartovalo 34 posádok, pričom dve z nich nedošli do cieľa. V absolútnom poradí oboch súťaží zvíťazili J. Kováčik a J. Dobis na Lade 2105 pred F. Bányaszom a R. Temešim ml. na Toyote Celica. Na treťom mieste skončili bratia Lapdavskí na Mitsubishi Lancer. Víťazná posádka sa ako jediná dostala na prvej rýchlostnej skúške pod hranicu piatich minút, aj keď šlo len o desatiny sekundy. Do druhej vložky, ktorou boli Pingarty, išli s náskokom približne 15 sekúnd, hoci ich čas nebol najlepší, istý náskok si pred F. Bányaszom udržiavali. Na tretej skúške, ktorou bola Vyšná Maša, si vedenie mierne upevnili. Tu prišlo oproti pôvodnému poradiu rýchlostných skúšok (RS) ku zmene. Vzhľadom na to, že pôvodne tretia RS SAD bola takmer bez snehu a štvrtá Vyšná Maša sa išla na zľadovatenom povrchu, aby nemuseli posádky prezúvať pneumatiky, poradie skúšok sa vymenilo. Na SAD-ke mali Rožňavčania Bányasz s Temešim šancu zmazať náskok súpera. Napriek tomu, že s Toyotou aj pri malej chybe zajazdili suverénne najlepší čas, v konečnom hodnotení ich od prvého miesta delilo niečo cez dve sekundy.
Boli aj brody
Kým ráno pred štartom mal riaditeľ pretekov pocity rôzne, po vyhlásení výsledkov už bol v pohode. “Teraz už je dobre,“ potvrdil M. Kollárik a pokračoval, “ale ráno by ste sa mi krvi nedorezali. Bol som pesimista, pretože nočný dážď urobil tú najhoršiu alternatívu, ktorá mohla byť. Pred dvoma týždňami som sa bol pozrieť na preteky v Gemerskej Polome a bol som zvedavý na brod, lebo aj my sme uvažovali, že ho zaradíme. Nakoniec sme to nemuseli ani robiť, pretože na druhej aj tretej skúške sme brody mali. Bez toho, že by sme ich chceli. No zvládli sme to. Veľká vďaka patrí sedemdesiatke ľudí, ktorí sa na príprave pretekov podieľali. S nimi sa nebojím ísť do ďalších ročníkov. Rovnako i mestu za podporu. A tiež aj pretekárom za disciplínu i to, ako sa popasovali s ozaj ťažkými vložkami.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
