Lucia predstavovala jednu z najväčších bosoriek. Aby sa ľudia chránili, boli schopní jesť cesnak, natierať ním dvere a nespať celú noc.
ROŽŇAVA. Dnes už takmer nik nedodržiava zvyky na Luciu. Vari už len v programoch folklórnych súborov sa dozvedáme, čo pre ľudí predstavovala Luciina noc.
Vymetanie kútov a povolená promiskuita
Etnológ Štefan Lipták hovorí, že "ľudia verili, že na Luciu je najdlhšia noc a najkratší deň, hoci z astronomického pohľadu to nie je celkom pravda. Zvyky spojené s touto nocou začali už v 5. storočí a s kresťanstvom nemali nič spoločné. Hoci v niektorých aktivitách sa s ním už spájajú."
Na Luciu, ktorá v tomto roku pripadá na zajtrajšok, chodili dievčatá oblečené v bielom a metličkami vymetali kúty izieb. "Kúty očistili od všetkého prachu a zla, čo sa za rok nazbieralo. Chceli udržať zlo čo najďalej od domu. Ľudia nespali, celú noc sa hrávali hry až do svitania. Keby to chcel dnes niekto dodržať, mal by to upratovanie urobiť v nedeľu pred večerom," hovorí Š. Lipták.
A keby chceli ľudia dodržať aj ďalšie zvyky, nemali by z nedele na pondelok spať. Kedysi mali povolené v túto noc aj iné zábavky. "V rámci ľudových tradícií boli dni, keď bola povolená promiskuita bez toho, aby bola odsúdená spoločnosťou. A taký deň, vlastne noc, bola na Luciu. Dievčatá a chlapci totiž noc trávili spolu, v jednej miestnosti," šokuje tradíciami etnológ.
Neželané návštevy
Na Luciu jedli celé rodiny cesnak a aj ním potierali dvere príbytkov aj maštalí. Cesnakom, ktorý ich mal chrániť pred zlými silami, kreslili na dvere kríže. A chránili sa aj tým, čo by dnes asi pobúrilo feministky. "Do domov na Luciu nepúšťali ženy, len mladých chlapcov. Pretože sa verilo, že ženy prinášajú nešťastie."
Žiadny predmet nik v ten deň nepožičal ani nedal. Z domu nesmelo ísť nič von. A s Luciou sa spája aj takzvaný luciový stolček. Bol to drevený stolček, ktorý sa pripravoval od Lucie až do Štedrého dňa z dreva, bez použitia jediného klinca. Stolček si majiteľ odniesol so sebou na štedrovečernú omšu a keď si naň sadol,
uvidel všetky dedinské strigy pred oltárom.
V niektorých dedinách dodnes ľudia tvrdia, že strigy existovali aj existujú, len sa o nich nesmie hovoriť. Zanechávajú po sebe znaky, ktoré však len málokto vie identifikovať. "O strigách sa hovorilo ako o ženách, ktoré mali iné schopnosti, než 90 percent ostatných žien. Napríklad vedeli liečiť, alebo cítili niečo viac, než iné," hovorí Š. Lipták
Začína sa veľká príprava na Vianoce
Či už tomu ľudia dnes veria, alebo nie, noc na Luciu mala aj iný význam. "Od Lucie až do Štedrého dňa predstavoval každý jeden deň jeden mesiac nasledujúceho roka."
Tak, ako bolo napríklad v piaty deň po Lucii, tak bude aj v máji. Hovorilo sa, že "od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc".
Dnes by sa zvyky na Luciu dali dodržiavať moderným a užitočným spôsobom. "Poupratovať izby, najmä kúty, jesť cesnak a hlavne sa pripravovať na Vianoce. Od Lucie sa totiž začínala veľká príprava na Vianoce. V rámci duchovna aj materiálna."
To materiálno sa však vtedy nespájalo s honom na vianočné darčeky, s tlačenicami a nervozitou. "Materiálno, to boli hlavne zabíjačky na to, aby si ľudia zabezpečili stravu na Vianoce."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
